(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');

Recyklácia v performatívnych umeniach: od kreativity ku komercializácii

Home/Aktuality/Recyklácia v performatívnych umeniach: od kreativity ku komercializácii

Recyklácia v performatívnych umeniach: od kreativity ku komercializácii – I.
Podujatie sa koná v rámci festivalu Nová dráma /New drama
15. októbra 2021 v 
Štúdiu 12

Recyklácia je proces premeny odpadu na opätovne použiteľný materiál, v metaforickej rovine sa však dá aplikovať na scénické umenie v mnohých kontextoch. Recykláciu je v skutočnosti možné vnímať ako nevyhnutnú estetickú kvalitu divadla a performatívnych umení všeobecne.

Hoci divadelné predstavenie predpokladá opakovanie rovnakého výkonu aj niekoľko večerov po sebe, tento recyklovaný kultúrny produkt je paradoxne neustále ozvláštňovaný iskrou „nového“. V tomto zmysle by sa dalo povedať, že divadlo sa samo neustále regeneruje.

Z pohľadu histórie dochádza k prirodzenej recyklácii založenej na vývoji žánrov a štýlov. Klasické grécke tragédie recyklovali mýty o ich kultúre. Rimania neskôr recyklovali grécke tragédie a komédie. Túto trajektóriu nasledovali aj diela talianskej renesancie a francúzskeho klasicizmu. Dokonca aj William Shakespeare bol majstrom recyklácie rôznych materiálov: histórie Anglicka, stredovekých legiend, gréckych mýtov a podobne.

Keď sa od konca 19. storočia začala pozornosť sústreďovať na režiséra, každá nová interpretácia klasického diela v sebe obsahovala aj recykláciu naratívov. V kontexte našej konferencie sa snažíme vyzdvihnúť súčasné postupy týkajúce sa konceptu „recyklácie“ v divadle a divadelnom umení.
Konferencia bude skúmať tri hlavné paradigmy:
1. Umelecký prístup:

Súčasné divadlo zdedilo mnoho po postmodernom divadle 70. a 80. rokov 20. storočia. Postdramatické divadlo je tiež ovplyvňované postmoderným divadlom, využíva metódy koláže, montáže, intertextuálnych spojení, interkultúrnych správ a popkultúrnych citácií (napríklad súčasná nemecká réžia). Dokonca aj v dramatickej tvorbe sme svedkami praktiky „prepisovania“ starých príbehov, ktoré sa premietajú do nových sociálnych kontextov, komentujú tradičné príbehy a využívajú známe archetypy. Žije divadlo dnes vo „večnom postmodernom čase“? Je myšlienka novosti stratená navždy? Aké sú umelecké hodnoty tohto druhu recyklácie a akým výzvam či obmedzeniam musí čeliť?
2. Kultúrny priemysel:

Recyklácia môže súvisieť aj s komercializáciou. Divadelní tvorcovia vo výraznej miere využívajú divadelné a nedivadelné materiály, ako napríklad adaptácie slávnych románov s ľahko rozpoznateľnými hrdinami, prepisy populárnych filmov, historické udalosti, životopisy známych osobností na komerčné účely. Dokáže súčasné divadlo odolávať pokušeniu nekonečne recyklovaných známych prvkov? A malo by? Festivalová kultúra a trh pre medzinárodné koprodukcie hľadajú „veľké mená“, ktoré vytvárajú určité typy predstavení, následne cestujúce po celom svete. Aké tlaky a nevýhody sa objavujú v takýchto scenároch? Ako festivaly úmyselne alebo neúmyselne diktujú typy diel, ktoré vznikajú v divadlách?
Peniaze sú potrebné a môžu byť užitočné, ale aké dôsledky bude mať, ak bude scénické umenie poháňané výlučne požiadavkami kapitálu a trhu?
3. Ekologické divadlo:

V neposlednom rade ide o recykláciu v jej najvšeobecnejšom kontexte. Naša planéta sa otepľuje. Môže divadelné umenie prispieť k zníženiu uhlíkovej stopy? Aké experimenty sú možné v produkciách, ktoré sú environmentálne uvedomelé a zbavené zbytočností? Aké verzie „chudobného divadla“ existujú? Môžu tieto divadlá rovnako zarezonovať, v zmysle hesla menej je niekedy viac?

Moderátorka: Zuzana Uličianska, predsedníčka Slovenského centra AICT a členka výkonného výboru Medzinárodnej asociácia divadelných kritikov výbor AICT/IATC

Program

9.30 – 10.00 REGISTRÁCIA ÚČASTNÍKOV

10.00 – 10.30

Jeffrey Jenkins – divadelný kritik a pedagóg
University of Illinois, Urbana Champaign, USA
prezident Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC – ONLINE
Privítanie účastníkov konferencie

Ivan Medenica – umelecký riaditeľ Festivalu BITEF, Belehrad,
člen výboru Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC zodpovedný za konferencie – ONLINE
Recyklácia divadla a festivalov – odpoveď na cestovné obmedzenia spôsobené pandémiou a/alebo ekologickým povedomím

Pavel Gregor, architekt, dekan
Fakulta architektúry a dizajnu STU, Bratislava
Recyklácia ako nástroj na podporu kreativity (kotolňa verzus kreatívne centrum)

10.30 – 11.00

Martina Pecková-Černá, Michaela Rýgrová, Viktorie Schmoranzova
Institut umění – Divadelný ústav, Praha – ONLINE
Udržateľnosť v českom divadle: viac ako len udržovanie

11.00 – 11.30

Miloslav Juráni, divadelný vedec, výskumný pracovník
Divadelný ústav, Bratislava
Klimatická kríza v divadle: Recyklácia desivých obrazov a verejne známych faktov?

Katarzyna Pilarska, divadelná manažérka, prekladateľka
Divadelný ústav Zbygniewa Raszewského, Varšava
Čo všetko je recyklácia?

11.30 – 11.45 PAUZA

11.45 – 13.30

Michaela Mojžišová, operná kritička, vedecká pracovníčka SAV
Recyklácie recyklácie v súčasnom opernom divadle

Robert Bayer, operný kritik, hudobný publicista, redaktor
Teba drahá sieň zdravím opäť…“ (a opäť a opäť…)
Re – interpretácia Wagnerovského kánonu v koncepte „bayreuthskej dielne“

Ludvik Kavin, divadelník a politik
Theaterbrett, Viedeň
Škrupinky, z koerých se liahnu nové diela

Jana Wild, divadelná teoretička, pedagogička
Divadelná fakulta VŠMU, Bratislava
James Bond. SK. Od komercializácie ku kreativite

Miroslav Ballay, divadelný teoretik. pedagóg
Filozofická fakulta UKF, Nitra
Fenomény recyklácie v kontexte súčasnej nezávislej scény na Slovensku

Ján Šimko, dramaturg, režisér, pedagóg
Divadelná fakulta VŠMU, RTVS, Bratislava
Recyklácia, reprezentácia, rekonštrukcia, reakcia – Nové prístupy k realite v slovenskom dokumentárnom divadle

13.30 – 14.00 PAUZA

14.00 – 15.30

Ivan Buraj, divadelný režisér, umelecký šéf HaDivadlo Brno – ONLINE
Od materiálnej a mentálnej recyklácii až k odmietnutiu rastu –„ Nerastová“ sezóna v HaDivadle

Monika Čertezni, výskumná pracovníčka, tanečníčka
Divadelný ústav, Bratislava
Reduce, Reuse, Recycle Dance / autentickosť a rekontextualizácia v tanci

Klára Jakubová, divadelná herečka, fotografka, scénografka – ONLINE
Kosmopol – recyklácia identity

Jozef Ciller, scénograf, pedagóg
Slovenské komorné divadlo, Martin
Zhmotnenie myšlienky cez recyklačné skúsenosti

Organizátor: Slovenské centrum AICT v spolupráci s Divadelným ústavom.

Konferencia sa koná pod záštitou Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov AICT/IATC a bola podporené finančným príspevkom z Fondu LITA.

Uverejnené: 12. októbra 2021Kategórie: Aktuality

Zanechajte komentár

Go to Top