{"id":4759,"date":"2017-05-10T17:39:00","date_gmt":"2017-05-10T15:39:00","guid":{"rendered":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/?p=4759"},"modified":"2023-02-03T21:42:34","modified_gmt":"2023-02-03T20:42:34","slug":"sucasna-drama-a-performativny-priestor-od-textu-k-imerznemu-divadlu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/?p=4759","title":{"rendered":"S\u00fa\u010dasn\u00e1 dr\u00e1ma a performat\u00edvny priestor: Od textu k imerzn\u00e9mu divadlu"},"content":{"rendered":"\n

KONFERENCIA IATC\/AICT
<\/strong>11.\u201312. m\u00e1ja 2017
Predn\u00e1\u0161kov\u00e1 s\u00e1la Univerzitnej kni\u017enice v Bratislave, Vent\u00farska 11<\/p>\n\n\n\n

Cie\u013eom konferencie je presk\u00fama\u0165 vz\u0165ah medzi novou dr\u00e1mou 21. storo\u010dia a s\u00fa\u010dasn\u00fdm divadlom z poh\u013eadu performat\u00edvneho priestoru. S\u00fa\u010dasn\u00e1 dr\u00e1ma, to nie s\u00fa len r\u00f4zne liter\u00e1rne texty adaptovate\u013en\u00e9 na divadlo, dnes je  to sk\u00f4r performat\u00edvne p\u00edsanie. \u010casto ide o divadeln\u00fd z\u00e1\u017eitok prenesen\u00fd z pop\u00edsanej str\u00e1nky na javisko. Text a divadeln\u00e9 predstavenie s\u00fa s\u00fa\u010das\u0165ou s\u00favisl\u00e9ho priestoru, pri\u010dom kone\u010dn\u00fdm cie\u013eom predstavivosti dramatika\/re\u017eis\u00e9ra je to, ako div\u00e1k bude ich javiskov\u00e9 dielo vn\u00edma\u0165. Ide o nov\u00fa formu imerzn\u00e9ho divadla, o dobrodru\u017estvo nanovo definuj\u00face umeleck\u00fd jazyk, ktor\u00fd sa tradi\u010dne del\u00ed na dramatiku a r\u00e9\u017eiu, respekt\u00edve medzi textualitu a performativitu. Do akej miery je divadeln\u00fd priestor formovan\u00fd estetikou a obsahom novej dr\u00e1my? Ako sa dramaturgick\u00fd priestor pretavuje do performativity skuto\u010dn\u00e9ho priestoru, ktor\u00fd Grotowski nazval \u201estretnut\u00edm medzi hercom a div\u00e1kom\u201c? Ako sa jednoduch\u00fd vz\u0165ah div\u00e1ka s divadeln\u00fdm priestorom vyvinie do imerzn\u00e9ho sk\u00famania vesm\u00edru javiska? <\/p>\n\n\n

\n
\"\"
Octavian Saiu<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n

Octavian Saiu <\/strong>je akademik a profesion\u00e1lny divadeln\u00fd kritik. Je dr\u017eite\u013eom doktor\u00e1tu z divadeln\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed na rumunskej N\u00e1rodnej univerzite divadla a filmu (NUTF) a \u010fal\u0161ieho z komparat\u00edvnej literat\u00fary na Univerzite v Otagu na Novom Z\u00e9lande. Postdoktorandsk\u00fd v\u00fdskum robil v oblasti britskej literat\u00fary (modernizmu), habilitoval sa v odbore divadla a performat\u00edvnych umen\u00ed. Vyu\u010duje na fakulte divadeln\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed NUTF, na doktorandskej \u0161kole Univerzity Lucian Blaga v Sibiu a v Centre excelentnosti pre \u0161t\u00fadium obrazu na Univerzite v Bukure\u0161ti. Bol hos\u0165uj\u00facim vedeck\u00fdm pracovn\u00edkom na \u0160kole pre pokro\u010dil\u00e9 \u0161t\u00fadium Univerzity v Lond\u00fdne a v s\u00fa\u010dasnosti je hos\u0165uj\u00facim profesorom na univerzit\u00e1ch v Tokiu a Lisabone. Usporiadal majstrovsk\u00e9 lekcie na r\u00f4znych univerzit\u00e1ch v Eur\u00f3pe a v \u00c1zii, ako aj v Grotowsk\u00e9ho in\u0161tit\u00fate.<\/p>\n\n\n\n

Ako predseda konferencie a pozvan\u00fd re\u010dn\u00edk sa podie\u013eal na nieko\u013ek\u00fdch svetov\u00fdch divadeln\u00fdch podujatiach a akademick\u00fdch konferenci\u00e1ch v Severnej Amerike, Austro\u00e1zii a v Eur\u00f3pe, k nim \u00e9 patria aj Divadeln\u00e1 olympi\u00e1da 2016, a tie\u017e Medzin\u00e1rodn\u00fd festival v Edinburghu, kde bol v roku 2013 predsedom Konferencie Samuela Becketta. Od roku 2004 b\u00fdva predsedom konferenci\u00ed Medzin\u00e1rodn\u00e9ho divadeln\u00e9ho festivalu v Sibiu. Je pomocn\u00fdm gener\u00e1lnym tajomn\u00edkom Medzin\u00e1rodnej asoci\u00e1cie divadeln\u00fdch kritikov (IACT\/AICT) a predsedom jej rumunskej sekcie. Publikoval \u010dl\u00e1nky vo viacer\u00fdch medzin\u00e1rodn\u00fdch \u010dasopisoch, ako aj osem kn\u00edh o divadle. V roku 2010 mu bola udelen\u00e1 Cena kritikov a v roku 2013 Cena \u00danie divadeln\u00fdch umelcov (UNITER). Jeho poslednou publik\u00e1ciou v angli\u010dtine je kniha Hamlet a \u0161ialenstvo sveta (2016).<\/p>\n\n\n\n

Zuzana Uli\u010dianska <\/strong>je divadeln\u00e1 kriti\u010dka, \u017eurnalistka a dramati\u010dka. Po absolvovan\u00ed Technickej univerzity v Ko\u0161iciach \u0161tudovala v rokoch 1992 a\u017e 1994 na bratislavskej Academii Istropolitane a na Birkbeck College Univerzity v Lond\u00fdne. Vyu\u010dovala na divadelnej fakulte Vysokej \u0161koly m\u00fazick\u00fdch umen\u00ed na Slovensku. Roku 1996 sa z\u00fa\u010dastnila na Medzin\u00e1rodnej letnej \u0161kole pre mlad\u00fdch dramatikov Royal Court Theatre v Lond\u00fdne. Pracovala pre divadeln\u00e9 \u010dasopisy Teatro<\/em> a Divadlo v medzi\u010dase<\/em>, ako aj pre t\u00fd\u017edenn\u00edk Domino<\/em>. Roku 1996 spoluiniciovala divadeln\u00fa cenu DOSKY, ktor\u00fa aj na\u010falej organizuje. V rokoch 2004 a\u017e 2016 bola interno u redaktorkou denn\u00edka SME<\/em>, najm\u00e4 pre oblasti umenia. Je predsedn\u00ed\u010dkou Slovensk\u00e9ho centra AICT (<\/strong>Medzin\u00e1rodnej asoci\u00e1cie divadeln\u00fdch kritikov). V s\u00fa\u010dasnosti je ved\u00facou Oddelenia vonkaj\u0161\u00edch vz\u0165ahov Divadeln\u00e9ho \u00fastavu.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

\u00davodn\u00e9 slovo<\/strong><\/h3>\n\n\n
\n
\"\"
Jaros\u0142aw Fret<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n

Jaros\u0142aw Fret <\/strong>je zakladate\u013e a ved\u00faci \u010dlen skupiny Teatr ZAR, divadeln\u00fd re\u017eis\u00e9r a herec. Je riadite\u013eom Grotowsk\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu, predn\u00e1\u0161ate\u013eom na N\u00e1rodnej vysokej \u0161kole divadeln\u00fdch umen\u00ed (PWST) v Krakove (pobo\u010dka vo Vroclave) a predsedom rady kur\u00e1torov Eur\u00f3pskeho hlavn\u00e9ho mesta kult\u00fary Vroclav 2016, ako aj kur\u00e1torom jeho divadeln\u00e9ho programu.<\/p>\n\n\n\n

V rokoch 1999 a\u017e 2003 zorganizoval s\u00e9riu exped\u00edci\u00ed do Gruz\u00ednska, Arm\u00e9nska a do Ir\u00e1nu s cie\u013eom sk\u00fama\u0165 najstar\u0161ie formy n\u00e1bo\u017eenskej hudby v\u00fdchodn\u00e9ho kres\u0165anstva. V nasleduj\u00facich rokoch spolu s \u010dlenmi Teatr ZAR viedol exped\u00edcie na vrch Athos v Gr\u00e9cku, na Sard\u00edniu, Korziku, do Arm\u00e9nska, Turecka a do Izraela. So skupinou Teatr ZAR re\u017e\u00edroval \u0161tyri hry. Ich Triptych Evanjeli\u00e1 detstva <\/em>bol uveden\u00fd v Chicagu, Los Angeles, San Franciscu, At\u00e9nach, Belehrade, Edinburghu, vo Florencii, v Madride, Par\u00ed\u017ei, Sibiu, K\u00e1hire, Na\u00ed Dill\u00ed a v Soule. V novembri 2013 dokon\u010dil dielo Armine, Sister<\/em>, pre ktor\u00e9 vytvoril origin\u00e1lnu hudobn\u00fa dramaturgiu a \u0161peci\u00e1lnu sc\u00e9nick\u00fa architekt\u00faru. Vyu\u010duje a organizuje semin\u00e1re v Po\u013esku aj v zahrani\u010d\u00ed. Medzi ceny, ktor\u00e9 mu boli udelen\u00e9, patria Cena za najlep\u0161ie hudobn\u00e9 divadlo pre Teatr ZAR od Los Angeles Times <\/em>(2009), Vroclavsk\u00e1 divadeln\u00e1 cena za Triptych Evanjeli\u00e1 detstva <\/em>(2010), ako aj prest\u00ed\u017ena Hlavn\u00e1 divadeln\u00e1 cena za fyzick\u00e9\/<\/strong>vizu\u00e1lne divadlo a Cena zvestuj\u00faceho anjela na Edinburskom festivale Fringe (2012).<\/p>\n\n\n\n

Organizoval a koordinoval nieko\u013eko po\u013esk\u00fdch a medzin\u00e1rodn\u00fdch projektov pre Grotowsk\u00e9ho in\u0161tit\u00fat vr\u00e1tane Roka Jerzyho Grotowsk\u00e9ho UNESCO 2009, programu Masters in Residence, medzin\u00e1rodn\u00e9ho divadeln\u00e9ho festivalu Svet ako miesto pravdy, ako aj Divadeln\u00fa olympi\u00e1du 2016 vo Vroclave. V\u010faka jeho \u00fasiliu bolo v roku 2010 otvoren\u00e9 \u0160t\u00fadio na Grobli, nov\u00fd priestor Grotowsk\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

H\u013eadanie komunity<\/strong><\/h3>\n\n\n\n

Savvas Patsalidis<\/strong> <\/p>\n\n\n

\n
\"\"
Savvas Patsalidis<\/strong><\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n

Pok\u00fdm bolo predstavenie ch\u00e1pan\u00e9 ako realiz\u00e1cia u\u017e dokon\u010den\u00e9ho projektu alebo hry, ako akt stv\u00e1rnenia v u\u017e vyzna\u010denom topose<\/em>, z\u00e1\u017eitok div\u00e1ka sa napriek ojedinel\u00fdm v\u00fdnimk\u00e1m v podstate nezmenil. V posledn\u00fdch rokoch v\u0161ak posilnenie divadeln\u00fdch environmentov a performat\u00edvneho arzen\u00e1lu zmenilo mnoho vec\u00ed, najm\u00e4 to, ak\u00fdm sp\u00f4sobom umelci pracuj\u00fa s inscena\u010dn\u00fdmi a <\/strong>environment\u00e1lnymi vlastnos\u0165ami divadla.<\/p>\n\n\n\n

V tejto predn\u00e1\u0161ke m\u00e1m v \u00famysle uk\u00e1za\u0165, \u017ee mnoh\u00ed s\u00fa\u010dasn\u00ed divadeln\u00ed umelci a divadeln\u00e9 skupiny s\u00fa schopn\u00ed najm\u00e4 za pomoci netradi\u010dn\u00fdch prostred\u00ed alebo hrani\u010dn\u00fdch t\u00e9m s\u00fastredi\u0165 silu \u017eiv\u00e9ho predstavenia a vyprovokova\u0165 tak hlb\u0161iu \u00favahu o spolo\u010densk\u00fdch, politick\u00fdch a ekologicko-kult\u00farnych probl\u00e9moch. Vyz\u00fdvaj\u00fa div\u00e1ka, aby kriticky rozobral vopred vytvoren\u00e9 a ustrnut\u00e9 n\u00e1zory a aby nanovo porozumel svojej komunite, svojmu svetu a, nakoniec, pre\u010do nie, aj sebe sam\u00e9mu. Mojou t\u00e9zou je, \u017ee t\u00edto umelci nie s\u00fa iba tvorcami divadla, ale aj budovate\u013emi komunity, ktor\u00ed prostredn\u00edctvom \u017eiv\u00e9ho vyst\u00fapenia vytv\u00e1raj\u00fa silnej\u0161\u00ed pocit pr\u00edslu\u0161nosti. Z tohto uhla sa chcem pozrie\u0165 na r\u00f4zne formy intervencie a zapojenia.<\/p>\n\n\n\n

T\u00fdm, \u017ee do jednej skupiny zara\u010fujem r\u00f4zne trendy, v\u0161ak nechcem tvrdi\u0165, \u017ee s\u00fa rovnak\u00e9. Nie s\u00fa. To, \u010do ale naozaj maj\u00fa v\u0161etky spolo\u010dn\u00e9, je \u00famysel venova\u0165 sa t\u00e9mam bezprostrednosti a reality a vytv\u00e1ra\u0165 tak  nov\u00e9 priestory pre svojich div\u00e1kov, aby prehodnotili, \u010do znamen\u00e1 by\u0165 tu a teraz, v tomto momente, z\u00fa\u010dastni\u0165 sa, spozn\u00e1va\u0165 nezn\u00e1me mapy performancie, prem\u00fd\u0161\u013ea\u0165 o politickom a ekologickom kontexte, ktor\u00fd ur\u010duje ich habitus<\/em>; rozpr\u00e1va\u0165 sa o veciach, na ktor\u00e9 sa u\u017e zabudlo alebo o ktor\u00fdch sa nikto nikdy nerozpr\u00e1val; spolu jes\u0165 alebo vdychova\u0165 v\u00f4\u0148u variaceho sa jedla alebo zaplati\u0165 si za to, \u010do herci po\u010das predstavenia uvarili, by\u0165 n\u00faten\u00fd opusti\u0165 z\u00e1brany spolo\u010densk\u00e9ho dek\u00f3ra a sta\u0165 sa \u201espekt-akt\u00e9rom,\u201c s cie\u013eom vyu\u017ei\u0165 to, \u010do sa nau\u010dil, vo svojom vlastnom \u017eivote.<\/p>\n\n\n\n

Savvas Patsalidis<\/strong> je profesorom dej\u00edn a te\u00f3rie divadla a performancie na Aristotelovej univerzite v Sol\u00fane, na Gr\u00e9ckej otvorenej univerzite, na Divadelnej akad\u00e9mii N\u00e1rodn\u00e9ho divadla Severn\u00e9ho Gr\u00e9cka a pravideln\u00fdm predn\u00e1\u0161ate\u013eom na postgradu\u00e1lnom programe Divadelnej fakulty Aristotelovej univerzity. Je autorom trin\u00e1stich kn\u00edh o divadelnej a performan\u010dnej kritike\/te\u00f3rii a editorom \u010fal\u0161\u00edch trin\u00e1stich. Uverejnil mnoho \u010dl\u00e1nkov v Gr\u00e9cku a v zahrani\u010d\u00ed, z ktor\u00fdch v\u00e4\u010d\u0161ina sa venuje dejin\u00e1m divadla a te\u00f3rii performancie. Od roku 2016 je predsedom Gr\u00e9ckej asoci\u00e1cie divadeln\u00fdch a performat\u00edvnych kritikov. Dva roky zast\u00e1val poz\u00edciu podpredsedu ITI (Medzin\u00e1rodn\u00e9ho divadeln\u00e9ho in\u0161tit\u00fatu v At\u00e9nach). Posledn\u00e9 \u0161tyri roky je kur\u00e1torom festivalu Dimitria, ka\u017edoro\u010dn\u00e9ho festivalu mesta Sol\u00fan. Od roku 2017 je aj kur\u00e1torom medzin\u00e1rodn\u00e9ho divadeln\u00e9ho festivalu organizovan\u00e9ho N\u00e1rodn\u00fdm divadlom Severn\u00e9ho Gr\u00e9cka. V s\u00fa\u010dasnosti je \u0161\u00e9fredaktorom \u010dasopisu Medzin\u00e1rodnej asoci\u00e1cie divadeln\u00fdch kritikov Critical Stages<\/em>.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Imerzia ako vp\u00edsanie v\u00fdkladu divadeln\u00edka<\/strong><\/h3>\n\n\n\n

Manabu Noda<\/strong> <\/p>\n\n\n

\n
\"\"
Manabu Noda<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n

Imerzn\u00e9 divadlo sa dnes usiluje zapoji\u0165 div\u00e1ka do predstavenia vtrhnut\u00edm do a nar\u00fa\u0161an\u00edm jeho subjekt\u00edvnej uzavretosti. \u010casto za pomoci inovat\u00edvnej technol\u00f3gie radik\u00e1lne prebudov\u00e1va prepojenie medzi divadlom a div\u00e1kom. Ot\u00e1zkou je, \u010di je zapojenie div\u00e1ka jedin\u00fdm cie\u013eom tak\u00e9hoto predstavenia. Je napr\u00edklad mo\u017en\u00e9, \u017ee imerzia tu sl\u00fa\u017ei na to, aby div\u00e1ka priviedla do styku s prepojen\u00edm medzi umelcom a p\u00f4vodn\u00fdm textom. V tom pr\u00edpade by bol umelcov vz\u0165ah k p\u00f4vodn\u00e9mu textu \u2013 a k pr\u00edbehu, ktor\u00fd obsahuje \u2013 vp\u00edsan\u00fd v imerznom sp\u00f4sobe, ak\u00fdm je hra uroben\u00e1. T\u00e1to ot\u00e1zka sa preto net\u00fdka protikladu text\/inscen\u00e1cia; t\u00fdka sa sp\u00f4sobu, ak\u00fdm si vie divadlo vytvori\u0165 vlastn\u00fd modus textuality. Vo svojej prezent\u00e1cii sa pok\u00fasim na t\u00fato ot\u00e1zku odpoveda\u0165 rozborom hry The Encounter<\/em> od Complicite (premi\u00e9ru mala v roku 2015 na Medzin\u00e1rodnom festivale v Edinburghu, re\u017e\u00edroval a zinscenoval ju Simon McBurney). V\u010faka binaur\u00e1lnej zvukovej technol\u00f3gii a sl\u00fachadl\u00e1m, ktor\u00e9 sa obecenstvu rozdaj\u00fa, sa hra odv\u00edja v mysli ka\u017ed\u00e9ho div\u00e1ka osobitne. Text, na ktorom je t\u00e1to hra zalo\u017een\u00e1 \u2013 kniha Amazon Beaming <\/em>(1991) od Petra Popesca \u2013 opisuje stret Lorena McIntyra, fotografa pre National Geographic<\/em>, s dovtedy neobjaven\u00fdm kme\u0148om v Amazonskom pralese. Predstavenie zd\u00f4raz\u0148uje aj McBurneyov z\u00e1pas s textom, ktor\u00fd sa prekr\u00fdva s problematickou povahou dvoch prepojen\u00ed v p\u00f4vodnom texte: jednak medzi autorom a McIntyrom a jednak medzi McIntyrom a neobjaven\u00fdm kme\u0148om, a najm\u00e4 ich n\u00e1\u010deln\u00edkom, ktor\u00fd vpad\u00e1 do fotografovej subjektivity pomocou \u201evysielania,\u201c alebo inak povedan\u00e9, telepatickej komunik\u00e1cie. Ak \u010das dovol\u00ed, tak svoj argument roz\u0161\u00edrim aj rozborom niektor\u00fdch tradi\u010dn\u00fdch divadeln\u00fdch hier n\u00f3<\/em>, ako aj hier Lipsynch <\/em>od Roberta Lepagea (cel\u00e9 predstavenie malo premi\u00e9ru v roku 2008) a Zero Hour: Tokyo Rose\u2019s Last Tape <\/em>od Miwi Yanagi (premi\u00e9ra v roku 2013).<\/p>\n\n\n\n

Manabu Noda <\/strong>je profesorom na \u0160kole umen\u00ed a literat\u00fary Univerzity Meiji v Tokiu. \u0160pecializuje sa na dejiny britsk\u00e9ho divadla a publikuje recenzie a \u010dl\u00e1nky o japonskom a britskom divadle v r\u00f4znych printov\u00fdch m\u00e9di\u00e1ch a medzin\u00e1rodn\u00fdch \u010dasopisoch. Eseje na t\u00e9mu japonsk\u00e9ho divadla predniesol na mnoh\u00fdch konferenci\u00e1ch po celom svete. Je \u010dlenom Medzin\u00e1rodnej asoci\u00e1cie divadeln\u00fdch kritikov v Japonsku a redaktorom \u010dasopisu Theatre Arts <\/em>(IATC Japan, od augusta 2014 vych\u00e1dza iba v elektronickej forme). Tie\u017e tlmo\u010dil na workshopoch a sk\u00fa\u0161kach hier The Elephant Vanishes <\/em>(2003) a Shunkin <\/em>(2008), ktor\u00e9 re\u017e\u00edroval Simon McBurney z \u00fatvaru Complicite. Je \u010dlenom redak\u010dnej rady Critical Stages<\/em>, ofici\u00e1lneho \u010dasopisu IATC.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Postmodern\u00e9 sebareflex\u00edvne divadlo a dekon\u0161trukcia priestoru \u2013 pr\u00edpadov\u00e9 \u0161t\u00fadie zo Singapuru, Malajzie a Hongkongu<\/strong><\/h3>\n\n\n\n

Benny Lim<\/strong><\/p>\n\n\n

\n
\"\"
Benny Lim<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n

T\u00e1to pr\u00e1ca sl\u00fa\u017ei ako form\u00e1lna dokument\u00e1cia toho, \u010do autor naz\u00fdva postmodernou sebareflex\u00edvnou dr\u00e1mou v kult\u00farnych kontextoch Singapuru, Malajzie a Hong Kongu \u2013 troch miest, kde autor b\u00fdval. Kompoz\u00edciou a inscen\u00e1ciou troch r\u00f4znych divadeln\u00fdch s\u00e9ri\u00ed (pozost\u00e1vaj\u00facich dokopy zo siedmich divadeln\u00fdch hier) v rokoch 2005 a\u017e 2017 rozober\u00e1 a sk\u00fama pojem sebareflexivity vo vz\u0165ahu k sociokult\u00farnej kon\u0161trukcii a dekon\u0161trukcii r\u00f4znych miest (a priestorov). Jeden z k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch z\u00e1verov sa t\u00fdka ot\u00e1zok skuto\u010dnosti a autentickosti v postmodernom sebareflex\u00edvnom divadle. Je predstavenie skuto\u010dn\u00e9? S\u00fa zn\u00e1zornen\u00e9 priestory skuto\u010dn\u00e9? V tejto pr\u00e1ci predklad\u00e1 pojmy \u201eJa-Ja, Ja-Druh\u00ed, Ja-V\u0161etci\u201c ako prostriedky, umo\u017e\u0148uj\u00face n\u00e1h\u013ead na divadlo a skuto\u010dnos\u0165. S t\u00fdmto pojmom sa via\u017ee aj prehodnotenie roly div\u00e1ka, vr\u00e1tane jeho neo\u010dak\u00e1van\u00e9ho zapojenia a za\u010dlenenia do predstavenia.<\/p>\n\n\n\n

Benny Lim <\/strong>m\u00e1 viac ne\u017e p\u00e4tn\u00e1s\u0165ro\u010dn\u00e9 sk\u00fasenosti v oblasti performat\u00edvnych umen\u00ed, organizuje vy\u0161e \u0161es\u0165desiat umeleck\u00fdch podujat\u00ed a festivalov. Od roku 2003 vytvoril a odohral nieko\u013eko postmodern\u00fdch sebareflex\u00edvnych divadeln\u00fdch hier. Posledn\u00fdch \u0161estn\u00e1s\u0165 rokov si udr\u017eal titul \u201enajmlad\u0161ieho umeleck\u00e9ho re\u017eis\u00e9ra\u201c riadneho divadeln\u00e9ho s\u00faboru v Singapurskej knihe rekordov. V s\u00fa\u010dasnosti je odborn\u00fdm asistentom na Fakulte kult\u00farnych a n\u00e1bo\u017eensk\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed \u010c\u00ednskej univerzity v Honkongu. Roku 2012 z\u00edskal doktor\u00e1t na Divadelnej fakulte Univerzity v Glamorgane vo Ve\u013ekej Brit\u00e1nii. Od roku 2003 kriticky dekon\u0161truuje svoje vlastn\u00e9 sociokult\u00farne ja a uv\u00e1dza s\u00e9riu hier, ktor\u00e9 naz\u00fdva postmodern\u00fdm sebareflex\u00edvnym divadlom. Pojem priestoru hr\u00e1 v jeho dielach k\u013e\u00fa\u010dov\u00fa \u00falohu ako miesto, kde sa buduj\u00fa v\u00fdznamy a vznikaj\u00fa kult\u00fary. Navy\u0161e s\u00e1m b\u00fdval v troch r\u00f4znych krajin\u00e1ch a na ka\u017ed\u00e9 z t\u00fdchto miest osobito reaguje.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Slovensk\u00e9 cesty k imerzn\u00e9mu divadlu<\/strong><\/h3>\n\n\n\n

Joshua Sobol<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Absolvoval filozofiu na Sorbonnskej univerzite a nesk\u00f4r syst\u00e9mov\u00fa analytiku na \u00c9cole Nationale d\u2019Informatique v Par\u00ed\u017ei. Roku 2008 z\u00edskal titul Doctor Philosophiae Honoris Causa na Weizmanovom vedeckom in\u0161tit\u00fate v Izraeli. Je autorom sedemdesiatich \u00f4smich hier a troch rom\u00e1nov a re\u017eis\u00e9rom dvadsiatich piatich inscen\u00e1ci\u00ed. Sobolova medzin\u00e1rodn\u00e1 kari\u00e9ra sa za\u010dala v roku 1983, ke\u010f inscen\u00e1cia jeho hry Weiningerova noc, v produkcii Divadla v Haife, bola pozvan\u00e1 na ofici\u00e1lnu \u010das\u0165 festivalu v Edinburghu. Jeho dr\u00e1mu Geto<\/em> uviedol nemeck\u00fd re\u017eis\u00e9r Peter Zadek v roku 1984 na sc\u00e9ne Freie Volksb\u00fchne v Berl\u00edne, nesk\u00f4r ju na\u0161tudoval Nicholas Hytner v britskom Royal National Theatre v roku 1989. Hra bola prelo\u017een\u00e1 do viac ako dvadsiatich jazykov, inscenovan\u00e1 v divadl\u00e1ch vo vy\u0161e dvadsiatich piatich krajin\u00e1ch sveta a z\u00edskala mnoh\u00e9 medzin\u00e1rodn\u00e9 ocenenia. Od roku 1995 Sobol spolupracuje s re\u017eis\u00e9rom Paulusom Mankerom na viacer\u00fdch projektoch, ktor\u00e9 sk\u00famaj\u00fa r\u00f4zne formy divadeln\u00e9ho z\u00e1\u017eitku.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Strat\u00e9gie medzin\u00e1rodnej spolupr\u00e1ce vo vytv\u00e1ran\u00ed nov\u00fdch divadeln\u00fdch textov<\/strong><\/h3>\n\n\n\n

Joanna Klass<\/strong><\/p>\n\n\n

\n
\"\"
Joshua Sobol<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n

Na z\u00e1klade sk\u00fasenost\u00ed s v\u00fdvojom nov\u00fdch strat\u00e9gi\u00ed medzin\u00e1rodnej v\u00fdmeny divadeln\u00fdch programov na In\u0161tit\u00fate Adama Mickiewicza vo Var\u0161ave sa autorka podel\u00ed o know-how redaktorky anglick\u00e9ho zborn\u00edka nov\u00fdch po\u013esk\u00fdch textov pre divadlo a predstav\u00ed aj nov\u00e9 projekty spolupr\u00e1ce: festivaly nov\u00e9ho po\u013esk\u00e9ho divadla v New Yorku a v Dubline; festival Digital Play LA-Var\u0161ava, projekt Time Capsule (Var\u0161ava-Vilnius-Praha-Minneapolis-Budape\u0161\u0165-Bukure\u0161\u0165-Tbilisi-Kyjev). \u010eal\u0161ou t\u00e9mou prezent\u00e1cie bude aj nov\u00e1 medzin\u00e1rodn\u00e1 antol\u00f3gia p\u00e4\u0165min\u00fatov\u00fdch hier.<\/p>\n\n\n\n

Joanna Klass<\/strong> predstavuje po\u013esk\u00e9 divadlo po celom svete, v New Yorku, Par\u00ed\u017ei, Moskve, Edinburghu, Santiagu, Sao Paule, Soule, Hongkongu a v Istanbule. Dva roky bola riadite\u013ekou Roka Jerzyho Grotowsk\u00e9ho. V r\u00e1mci \u010dinnosti ved\u00facej odborn\u00ed\u010dky pre divadeln\u00e9 a tane\u010dn\u00e9 programy na In\u0161tit\u00fate Adama Mickiewicza vo Var\u0161ave razila cestu nieko\u013ek\u00fdm nov\u00fdm projektom: programom medzin\u00e1rodn\u00fdch pobytov, podporuj\u00facim za\u010d\u00ednaj\u00facich umelcov a zameran\u00fdm na nov\u00fa dramaturgiu. Medzin\u00e1rodn\u00fa spolupr\u00e1cu dramatikov sk\u00famala v dramaturgick\u00fdch prekladoch do knihy (A)pol\u00f3nia: Divadlo a divadeln\u00e9 texty v dvadsiatom prvom storo\u010d\u00ed<\/em>, zborn\u00edka s\u00fa\u010dasnej po\u013eskej dr\u00e1my, ktor\u00fd vy\u0161iel v roku 2014 ako s\u00fa\u010das\u0165 s\u00e9rie In Performance<\/em> od Seagull Books (redaktori: Krystyna Duniec, Joanna Klass, Joanna Krakowska). Pracuje tie\u017e ako nez\u00e1visl\u00e1 kur\u00e1torka multidisciplin\u00e1rnych projektov, vr\u00e1tane dvoch ed\u00edci\u00ed WAR<SO>VIE <\/em>(otvoren\u00e9ho festivalu zameran\u00e9ho na performat\u00edvne umenia vo verejnom priestore); spolupr\u00e1ce s Warsaw Bauhaus <\/em>a in\u00fdmi nez\u00e1visl\u00fdmi, \u010dinne orientovan\u00fdmi kreat\u00edvnymi \u00fatvarmi, ktor\u00e9 sa zaoberaj\u00fa umen\u00edm a spolo\u010denskou zmenou. Roku 2016 vytvorila program pre Centrum spolutvorby Curie City<\/em>, ktor\u00fd sa konal v opustenom m\u00e4siarstve v centre Var\u0161avy. Projekt Time Capsule <\/em>vznikol v r\u00e1mci \u201eCurie City \u2013 inkub\u00e1tor experiment\u00e1lneho umenia vo Var\u0161ave\u201c.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Slovensk\u00e9 cesty k imerzn\u00e9mu divadlu<\/strong><\/h3>\n\n\n\n

D\u00e1\u0161a \u010ciripov\u00e1<\/strong><\/p>\n\n\n

\n
\"\"
D\u00e1\u0161a \u010ciripov\u00e1<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n

Napriek tomu, \u017ee term\u00edn imerz\u00edvneho divadla je v medzin\u00e1rodnom divadelnom kontexte u\u017e etablovanou formou mnoh\u00fdch s\u00fa\u010dasn\u00fdch projektov, do slovensk\u00e9ho nez\u00e1visl\u00e9ho divadeln\u00e9ho prostredia ho priniesla a\u017e minul\u00fd rok \u010desk\u00e1 re\u017eis\u00e9rka Petra Tejnorov\u00e1. V spolupr\u00e1ci s Divadlom Petra Mankoveck\u00e9ho umo\u017enila div\u00e1kom zapoji\u0165 sa do deja, \u010diasto\u010dne ho ovplyv\u0148ova\u0165 a do zna\u010dnej miery spoluvytv\u00e1ra\u0165. Na viacer\u00fdch poschodiach zdevastovanej budovy nad Urban Housom v centre Bratislavy sa odohr\u00e1vali pr\u00edbehy post\u00e1v z  hry Poruchy (Vianoce v Stalkvile<\/em>) in\u0161pirovan\u00e9 hrou nemeck\u00e9ho dramatika Falka Richtera. Prvky imerzn\u00e9ho divadla sa objavili aj v performat\u00edvnej in\u0161tal\u00e1cii Princ\u00edpy newspeaku<\/em> pod\u013ea dodatku k rom\u00e1nu Georgea Orwella 1984 v \u0160t\u00fadiu 12 v r\u00e9\u017eii Rastislava Balleka. Tieto dva pokusy v\u0161ak nie s\u00fa jedin\u00fdmi v slovenskom divadle, ktor\u00e9 pracuj\u00fa s prostriedkami dnes tak ob\u013e\u00fabenej a hravej formy. Aj na na\u0161ej divadelnej sc\u00e9ne, rovnako ako na svetovej, sa vyskytli ojedinel\u00ed predchodcovia, ktor\u00ed pracovali podobn\u00fdm sp\u00f4sobom, no bez konkr\u00e9tneho pomenovania \u010di term\u00ednu. <\/p>\n\n\n\n

D\u00e1\u0161a \u010ciripov\u00e1<\/strong> absolvovala divadeln\u00fa vedu a latin\u010dinu na Vysokej \u0161kole m\u00fazick\u00fdch umen\u00ed v Bratislave. Pracovala v Divadelnom \u00fastave, vo Filmovom \u00fastave a v Goetheho in\u0161tit\u00fate v Bratislave. Je spoluzakladate\u013ekou \u010dasopisu k\u00f8d \u2013 konkr\u00e9tne o divadle, ktor\u00fd viedla ako \u0161\u00e9fredaktorka v rokoch 2010 \u2013 2014. Moment\u00e1lne pracuje  v \u00dastave divadelnej a filmovej vedy SAV Bratislava, pedagogicky p\u00f4sob\u00ed na Katedre divadeln\u00fdch \u0161t\u00fadi\u00ed V\u0160MU a z\u00e1rove\u0148 je doktorandkou na Filozofickej fakulte Univerzity Komensk\u00e9ho v Bratislave. Pravidelne publikuje v r\u00f4znych periodik\u00e1ch a venuje sa aj divadelnej dramaturgii. U\u017e nieko\u013eko rokov je \u010dlenkou umeleckej rady pre zahrani\u010dn\u00e9 divadlo pri Medzin\u00e1rodnom festivale Divadeln\u00e1 Nitra.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Performat\u00edvny priestor a imerzn\u00e9 divadlo v \u010c\u00edne<\/strong><\/h3>\n\n\n\n

Nick Rongjun YU<\/strong> <\/p>\n\n\n

\n
\"\"
Nick Rongujin YU<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n

V posledn\u00fdch rokoch si \u010d\u00ednske divadlo najm\u00e4 vo ve\u013ek\u00fdch mest\u00e1ch prisvojilo radu nov\u00fdch priestorov. Z\u00e1rove\u0148 sa imerzn\u00e9 divadlo st\u00e1va v \u010c\u00edne \u010doraz popul\u00e1rnej\u0161\u00edm, od experiment\u00e1lnych inscen\u00e1ci\u00ed po komer\u010dn\u00e9 hry, medzi nez\u00e1visl\u00fdmi \u00fatvarmi aj n\u00e1rodn\u00fdmi divadlami. \u010c\u00ednske verzie popul\u00e1rnych imerzn\u00fdch hier z Lond\u00fdna a z New Yorku, ako napr\u00edklad Sleep No More<\/em> alebo Peter Pan<\/em>, boli uveden\u00e9 v \u0160anghaji a v Pekingu. Na druhej strane niektor\u00ed mlad\u00ed \u010d\u00ednski umelci za\u010dali s vlastnou imerznou tvorbou pre v\u0161emo\u017en\u00e9 priestory, od univerz\u00edt po tov\u00e1rne; \u010d\u00ednske opern\u00e9 predstavenia boli zinscenovan\u00e9 u\u017e aj v \u010d\u00ednskych z\u00e1hrad\u00e1ch a t\u00fdm sa za\u010dlenili do \u017eivotov skuto\u010dn\u00fdch \u013eud\u00ed.<\/p>\n\n\n\n

Ber\u00fac si pr\u00edklad od s\u00fa\u010dasn\u00fdch divadeln\u00fdch hier, niektor\u00e9 z t\u00fdchto nov\u00fdch inscen\u00e1ci\u00ed sa intens\u00edvne zaoberaj\u00fa perfomativn\u00fdmi priestormi, v ktor\u00fdch sa uskuto\u010d\u0148uj\u00fa, a vyu\u017e\u00edvaj\u00fa pritom technol\u00f3gie a multim\u00e9di\u00e1, ako aj miestnu kult\u00faru. Spojenie tradi\u010dnej kult\u00fary s modernou spolo\u010dnos\u0165ou je v \u010c\u00edne d\u00f4le\u017eitou t\u00e9mou, a preto nie je prekvapen\u00edm, \u017ee sa \u0148ou tieto predstavenia zaoberaj\u00fa. Od priestorov tradi\u010dnej opery po s\u00fa\u010dasn\u00fa dr\u00e1mu, predmetom tejto predn\u00e1\u0161ky bude imerzn\u00e9 divadlo v \u010c\u00edne \u2013 medzi trad\u00edciou a inov\u00e1ciou.<\/p>\n\n\n\n

Nick Rongjun YU<\/strong>, tie\u017e zn\u00e1my ako Nick, je oce\u0148ovan\u00fd dramatik, riadite\u013e Medzin\u00e1rodn\u00e9ho festivalu kom\u00e9die v \u0160anghaji a podpredseda \u0160anghajsk\u00e9ho zdru\u017eenia perfomat\u00edvnych umen\u00ed. Nick z\u00edskal bakal\u00e1rsky titul z medic\u00edny na \u0160anghajskom in\u0161tit\u00fate telesnej v\u00fdchovy, v s\u00fa\u010dasnosti pracuje na doktor\u00e1te na Divadelnej akad\u00e9mii v \u0160anghaji. Od roku 2000 nap\u00edsal viac ne\u017e p\u00e4\u0165desiat sc\u00e9nick\u00fdch a filmov\u00fdch diel. Mnoh\u00e9 z jeho divadeln\u00fdch hier boli zinscenovan\u00e9 nielen na SDAC a v in\u00fdch \u010d\u00ednskych divadl\u00e1ch, ale aj zahrani\u010dn\u00fdmi \u010dinohern\u00fdmi \u00fatvarmi, s verziami v \u010d\u00edn\u0161tine, angli\u010dtine, japon\u010dine, ture\u010dtine, \u0161paniel\u010dine, talian\u010dine, hebrej\u010dine a v in\u00fdch jazykoch a dialektoch. Okrem toho bola jeho tvorba publikovan\u00e1 v \u010d\u00edn\u0161tine, japon\u010dine, angli\u010dtine, \u0161paniel\u010dine, nem\u010dine a v ture\u010dtine. Je mana\u017e\u00e9rom Umeleck\u00e9ho divadla, Divadeln\u00e9ho sal\u00f3nu a \u0161t\u00fadia D6 \u0160anghajsk\u00e9ho divadeln\u00e9ho umeleck\u00e9ho centra. Od roku 2005 b\u00fdva riadite\u013eom Medzin\u00e1rodn\u00e9ho festivalu s\u00fa\u010dasn\u00e9ho divadla v \u0160anghaji, ka\u017edoro\u010dn\u00e9ho podujatia, na ktorom sa z\u00fa\u010dast\u0148uj\u00fa divadeln\u00e9 zoskupenia z cel\u00e9ho sveta. V rokoch 2004 a 2007 mu \u00c1zijsk\u00e1 kult\u00farna rada udelila \u0161tipendium na v\u00fdskum v oblasti kult\u00farnych v\u00fdmenn\u00fdch programov v USA. V roku 2008 bol na medzin\u00e1rodnom \u0161tipendijnom pobyte v divadle Royal Court Theatre.<\/p>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Rozpr\u00e1va\u010dstvo \u2013 od slov k divadlu<\/strong><\/h3>\n\n\n\n

Michel Va\u00efs<\/strong> <\/p>\n\n\n

\n
\"\"
Michel Va\u00efs<\/figcaption><\/figure>\n<\/div>\n\n\n

Rozpr\u00e1va\u010dstvo sa za posledn\u00fdch tridsa\u0165 rokov stalo d\u00f4le\u017eitou s\u00fa\u010das\u0165ou performat\u00edvnej sc\u00e9ny v Quebecu. I ke\u010f  m\u00e1 svoje korene v miestnej trad\u00edcii, t\u00e1to umeleck\u00e1 forma sa v poslednej dobe st\u00e1va \u010doraz rozmanitej\u0161ou. Mnoho rozpr\u00e1va\u010dov sa \u010d\u00edm \u010falej, t\u00fdm viac pribli\u017euje divadlu \u2013 pou\u017e\u00edvan\u00edm rekviz\u00edt, hudbou, sveteln\u00fdmi efektami, pr\u00e1cou s priestorom, interakciou medzi hercom a div\u00e1kom a tak \u010falej. Zameran\u00edm na nieko\u013eko nov\u00fdch predstaven\u00ed sa pok\u00fasim tento v\u00fdvoj analyzova\u0165. V prvom, vytvorenom rozpr\u00e1va\u010dkou Mafane, nie s\u00fa pr\u00edtomn\u00e9 v\u00f4bec nijak\u00e9 predmety, ale jeho s\u00fa\u010das\u0165ou s\u00fa zauj\u00edmav\u00e9 sveteln\u00e9 a zvukov\u00e9 efekty, ako aj odv\u00e1\u017ena vyu\u017eitie priestoru, ke\u010f\u017ee obecenstvo sed\u00ed v 360-stup\u0148ovej konfigur\u00e1cii okolo rozpr\u00e1va\u010dky. V \u010fal\u0161om predstaven\u00ed rozpr\u00e1va\u010dka Fran\u00e7oise Cr\u00eate pracuje s divadeln\u00fdmi rekvizitami v takmer nev\u00eddanej miere. T\u00e9mou tejto predn\u00e1\u0161ky bude sp\u00f4sob, ak\u00fdm pr\u00edbeh, ktor\u00fd je rozpr\u00e1va\u010dom vytvoren\u00fd a prezentovan\u00fd tradi\u010dn\u00fdm sp\u00f4sobom (bez predlohy textu, ale len s n\u00e1\u010drtom, pozost\u00e1vaj\u00facim zo sledu udalost\u00ed a obrazov, umo\u017e\u0148uj\u00facim improviz\u00e1ciu po\u010das predstavenia, zoh\u013ead\u0148ovanie div\u00e1ckej reakcie bez \u201ehrania,\u201c at\u010f.) m\u00f4\u017ee pasova\u0165 do divadeln\u00e9ho kontextu, s ktor\u00fdm sa \u010doraz viac rozpr\u00e1va\u010dov v s\u00fa\u010dasnosti pohr\u00e1va.<\/p>\n\n\n\n

Michel Va\u00efs <\/strong>sa narodil v Tunisku, ale od svojich dvan\u00e1stich rokov \u017eije v Montreale (Quebec, Kanada). Bol hercom v avantgardnom divadelnom zbore, potom re\u017eis\u00e9rom a dramatikom, e\u0161te predt\u00fdm, ne\u017e sa na dvan\u00e1s\u0165 rokov stal u\u010dite\u013eom. Bakal\u00e1rsky titul z\u00edskal na Universit\u00e9 de Montr\u00e9al, magistrom umen\u00ed sa stal na McGillovej univerzite a doktor\u00e1t mu bol udelen\u00fd na Universit\u00e9 de Paris VIII. Dvadsa\u0165dva rokov bol moder\u00e1torom stanice Cha\u00eene culturelle de Radio-Canada. Od zalo\u017eenia \u010dasopisu v roku 1976 bol redaktorom Revue de th\u00e9\u00e2tre JEU (v s\u00fa\u010dasnosti je ved\u00facim redaktorom), v roku 1992 predsedal Asoci\u00e1cii divadeln\u00fdch kritikov v Quebecu a vst\u00fapil do Medzin\u00e1rodnej asoci\u00e1cie divadeln\u00fdch kritikov. Stal sa pokladn\u00edkom, potom podpredsedom a od roku 1998 je gener\u00e1lnym tajomn\u00edkom IATC, ktor\u00fd dodnes pracoval so \u0161tyrmi predsedami. Publikoval svoju doktorandsk\u00fa pr\u00e1cu L\u2019\u00c9crivain sc\u00e9nique<\/em> (1978), nesk\u00f4r aj L\u2019accompagnateur. Parcours d\u2019un critique de th\u00e9\u00e2tre<\/em>  (2005), ktor\u00fa redigoval Dictionnaire des artistes du th\u00e9\u00e2tre qu\u00e9b\u00e9cois (2008). Va\u00efs tie\u017e pracuje ako prekladate\u013e. Jeho najnov\u0161\u00edm po\u010dinom je preklad knihy John Florio, alias Shakespeare<\/em> od Lamberta Tassinariho (2016). Je aj franc\u00fazskym jazykov\u00fdm redaktorom digit\u00e1lneho \u010dasopisu Critical Stages\/Sc\u00e8nes critiques<\/em>.<\/p>\n\n\n\n

Konferenciu koncipoval a moderuje: Octavian Saiu. <\/strong>Organiz\u00e1torom konferencie je Slovensk\u00e9 centrum AICT spolu s Divadeln\u00fdm \u00fastavom. Podujatie z verejn\u00fdch zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Pr\u00edspevky odznej\u00fa v anglickom jazyku a bud\u00fa simult\u00e1nne tlmo\u010den\u00e9 do sloven\u010diny.<\/p>\n\n\n\n

Organiz\u00e1tor: Slovensk\u00e9 centrum AICT (International Association of Theatre Critics AICT-IATC (<\/strong>www.aict.sk<\/strong>) a Divadeln\u00fd \u00fastav v Bratislave (www.theatre.sk), v r\u00e1mci festivalu Nov\u00e1 dr\u00e1ma.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

Pr\u00edspevky odznej\u00fa v anglickom jazyku a bud\u00fa simult\u00e1nne tlmo\u010den\u00e9 do sloven\u010diny.<\/strong><\/p>\n\n\n\n

\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/figure>\n<\/figure>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Program<\/h3>\n\n\n\n

\u0160tvrtok 11. m\u00e1ja 2017<\/h4>\n\n\n\n

09.00 \u2013 09.15
Prezent\u00e1cia \u00fa\u010dastn\u00edkov<\/p>\n\n\n\n

09.15 \u2013 10.00
Pr\u00edhovory: Vladislava Fekete, Zuzana Uli\u010dianska a Octavian Saiu<\/p>\n\n\n\n

10.00 \u2013 10.30
\u00davodn\u00e9 slovo: Jaros\u0142aw Fret<\/p>\n\n\n\n

10.30 \u2013 11.00
Savvas Patsalidis<\/p>\n\n\n\n

11.00 \u2013 11.30
prest\u00e1vka<\/p>\n\n\n\n

11.30 \u2013 14:00
Manabu Noda, Benny Lim<\/p>\n\n\n\n

14.00 \u2013 15.00
obed<\/p>\n\n\n\n

Piatok 12. m\u00e1ja 2017<\/h4>\n\n\n\n

09.00 \u2013 09.30
\u00davodn\u00e9 slovo: Joshua Sobol<\/p>\n\n\n\n

09.30 \u2013 10.30
Joanna Klass, D\u00e1\u0161a \u010ciripov\u00e1<\/p>\n\n\n\n

10:30 \u2013 11:00
prest\u00e1vka<\/p>\n\n\n\n

11.00 \u2013 12.00
Nick Rongjun YU, Michel Va\u00efs<\/p>\n\n\n\n

12.00 \u2013 13.00
obed<\/p>\n\n\n\n

\"\"<\/figure>\n\n\n\n

<\/p>\n\n\n\n

Gal\u00e9ria<\/h3>\n\n\n\n
\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n\n\n\n
\"\"<\/a><\/figure>\n<\/figure>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

KONFERENCIA IATC\/AICT11.\u201312. m\u00e1ja 2017Predn\u00e1\u0161kov\u00e1 s\u00e1la Univerzitnej kni\u017enice v Bratislave, Vent\u00farska […]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"categories":[118],"tags":[],"class_list":["post-4759","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-zorganizovane-podujatia"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/4759","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=4759"}],"version-history":[{"count":8,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/4759\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4825,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/4759\/revisions\/4825"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=4759"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=4759"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=4759"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}