{"id":4237,"date":"2022-11-18T13:30:56","date_gmt":"2022-11-18T12:30:56","guid":{"rendered":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/?p=4237"},"modified":"2023-01-26T14:40:45","modified_gmt":"2023-01-26T13:40:45","slug":"laureatom-ceny-slovenskeho-centra-aict-za-mimoriadny-prinos-v-oblasti-divadla-2022-je-michal-kovac-adamov","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/?p=4237","title":{"rendered":"Laure\u00e1tom Ceny Slovensk\u00e9ho centra AICT za mimoriadny pr\u00ednos v oblasti divadla 2022 je Michal Kov\u00e1\u010d-Adamov"},"content":{"rendered":"

V roku 2022 sa Slovensk\u00e9 centrum AICT rozhodlo udeli\u0165 Cenu za mimoriadny pr\u00ednos v oblasti divadla p\u00e1nu Michalovi Kov\u00e1\u010dovi-Adamovovi, kult\u00farnemu a liter\u00e1rnemu historikovi, teatrol\u00f3govi a dramatikovi, ktor\u00fd sa v\u00fdznamne zasl\u00fa\u017eil o formovanie a reflexiu slovensk\u00e9ho ochotn\u00edckeho a \u013eudov\u00e9ho divadla.<\/p>\n

\n

Sl\u00e1vnostn\u00fd ceremoni\u00e1l odovzd\u00e1vania ceny sa uskuto\u010dn\u00ed d\u0148a 19. 11. 2022 pri pr\u00edle\u017eitosti Noci divadiel v Slovenskom komornom divadle v Martine. Uskuto\u010dn\u00ed sa o 18.30 hod. pred uveden\u00edm inscen\u00e1cie Tri sestry. Cenu odovzd\u00e1 \u010dlen SC AICT, teatrol\u00f3g, programov\u00fd riadite\u013e festivalu Sc\u00e9nick\u00e1 \u017eatva Matej Mo\u0161ko. Slovensk\u00e9 centrum AICT ude\u013euje Cenu za mimoriadny pr\u00ednos v oblasti divadla od roku 2015. Z\u00e1merom ocenenia je upozorni\u0165 na t\u00fdch, ktor\u00ed svoju nenahradite\u013en\u00fa pr\u00e1cu pre slovensk\u00e9 divadlo vykon\u00e1vaj\u00fa mimo svetiel r\u00e1mp a bez potlesku div\u00e1kov. V\u00fdtvarn\u00fd n\u00e1vrh tohtoro\u010dnej Ceny SC AICT za mimoriadny pr\u00ednos v oblasti divadla je od slovensk\u00e9ho typografa a grafick\u00e9ho dizajn\u00e9ra Petra \u010eur\u00edka, okrem in\u00e9ho autora loga Sc\u00e9nickej \u017eatvy. Aj tento rok je partnerom Ceny SC AICT spolo\u010dnos\u0165 Gesamtkunstwerk, ktor\u00e1 t\u00fato aktivitu kontinu\u00e1lne podporuje u\u017e nieko\u013eko rokov a ka\u017edoro\u010dne tak prispieva k zvidite\u013e\u0148ovaniu osobnost\u00ed divadelnej kritiky, te\u00f3rie, hist\u00f3rie, prekladu, pedagogiky \u010di mana\u017ementu.<\/p>\n

Mi\u0161o Kov\u00e1\u010d-Adamov, ob\u010dianskym menom Michal Kov\u00e1\u010d, sa narodil 24. 5. 1930 v Opatovciach nad \u017ditavou (dnes \u017ditavany). U\u017e po\u010das \u0161t\u00fadia na gymn\u00e1ziu v Zlat\u00fdch Moravciach (1946 \u2013 1951) objavil svoju celo\u017eivotn\u00fa v\u00e1\u0161e\u0148 \u2013 divadlo. Pri rozhodovan\u00ed o \u010fal\u0161om \u0161t\u00fadiu preto uva\u017eoval aj o Divadelnej fakulte Vysokej \u0161koly m\u00fazick\u00fdch umen\u00ed v Bratislave, ale napokon sa rozhodol pre Filozofick\u00fa fakultu Univerzity Komensk\u00e9ho. Absolvoval odbor sloven\u010dina \u2013 liter\u00e1rna veda, nesk\u00f4r aj knihovn\u00edctvo a tie\u017e muzeol\u00f3giu na Filozofickej fakulte Univerzity J. E. Purky\u0148u v Brne.<\/p>\n

Popri jazykovede, literat\u00fare a knihovn\u00edctve si na\u0161iel \u010das aj na divadlo a film, osobitne ho nadchla dramaturgia. Ako dramaturg napr\u00edklad p\u00f4sobil externe v \u010ceskoslovenskom filme v Bratislave a predn\u00e1\u0161ky z filmov\u00e9ho odboru dia\u013ekovo absolvoval na Akad\u00e9mii m\u00fazick\u00fdch umen\u00ed v Prahe. Jeho profesijn\u00fd \u017eivot je v\u0161ak sp\u00e4t\u00fd najm\u00e4 s Maticou slovenskou a mestom Martin, kde za\u010dal p\u00f4sobi\u0165 v roku 1956. Za\u010d\u00ednal ako pracovn\u00edk bibliografick\u00e9ho oddelenia, s\u00e1m zostavil viac ne\u017e p\u00e4\u0165desiat titulov bibliografi\u00ed, vr\u00e1tane vzorov\u00fdch katal\u00f3gov z r\u00f4znych oblast\u00ed. V rokoch 1961 \u2013 1963 pracoval ako tajomn\u00edk pr\u00edpravn\u00e9ho v\u00fdboru osl\u00e1v storo\u010dnice Matice slovenskej. V roku 1966 pre\u0161iel z\u00a0bibliografick\u00e9ho pracoviska Matice slovenskej do jej liter\u00e1rneho arch\u00edvu a ako ved\u00faci oddelenia populariz\u00e1cie klasick\u00e9ho dedi\u010dstva pracoval na koncepcii a realiz\u00e1cii nov\u00e9ho viacodborov\u00e9ho pracoviska s n\u00e1zvom Pam\u00e4tn\u00edk slovenskej literat\u00fary. V roku 1967 sa stal jeho prv\u00fdm riadite\u013eom. S\u00fa\u010dasne predn\u00e1\u0161al liter\u00e1rnu muzeol\u00f3giu na univerzite v Brne.<\/p>\n

Mi\u0161o Kov\u00e1\u010d-Adamov v \u0161es\u0165desiatych rokoch podporoval reformn\u00e9 snahy v spolo\u010dnosti, ob\u010dianske a demokratick\u00e9 princ\u00edpy, \u010do dokazuje aj jeho p\u00f4sobenie v N\u00e1rodn\u00fdch novin\u00e1ch, mati\u010dnom \u010d\u00edtan\u00ed i r\u00e1diovom vysielan\u00ed po tom, ako okupa\u010dn\u00e9 vojsk\u00e1 Var\u0161avskej zmluvy vst\u00fapili na \u00fazemie \u010ceskoslovenska. V obdob\u00ed normaliz\u00e1cie bol Mi\u0161o Kov\u00e1\u010d-Adamov za svoje postoje vl\u00e1dnou mocou perzekvovan\u00fd. V roku 1971 ho zbavili funkcie riadite\u013ea Pam\u00e4tn\u00edka slovenskej literat\u00fary, bolo mu znemo\u017enen\u00e9 cestova\u0165, verejne vystupova\u0165, dokon\u010di\u0165 vedeck\u00fa a\u0161pirant\u00faru, dokonca mu zak\u00e1zali publika\u010dn\u00fa \u010dinnos\u0165. Napriek v\u0161etk\u00e9mu na\u010falej s\u00fakromne predn\u00e1\u0161al v \u017diline gymnazistom \u2013 maturantom o s\u00fa\u010dasnej literat\u00fare a \u010fal\u0161ie dve desa\u0165ro\u010dia sa profesijne venoval najm\u00e4 liter\u00e1rnemu m\u00fazejn\u00edctvu. V rokoch 1971 \u2013 1976 p\u00f4sobil ako metodik pre liter\u00e1rne m\u00faze\u00e1 v Liter\u00e1rnom m\u00fazeu Pam\u00e4tn\u00edka slovenskej literat\u00fary Matice slovenskej a v rokoch 1976 \u2013 1990 bol odborn\u00fdm pracovn\u00edkom refer\u00e1tu sc\u00e9nografie jeho strediska pre vecn\u00e9 pamiatky.<\/p>\n

Po revol\u00facii v rokoch 1990 \u2013 1992 p\u00f4sobil ako n\u00e1mestn\u00edk ministra kult\u00fary Slovenskej republiky, kde plne vyu\u017eil svoj organiza\u010dn\u00fd talent a obrovsk\u00fd kult\u00farno-spolo\u010densk\u00fd rozh\u013ead. Podarilo sa mu napr\u00edklad prispie\u0165 k zak\u00fapeniu rodn\u00e9ho domu Michala Miloslava Hod\u017eu v tur\u010dianskej Rak\u0161i, oprave pamiatok sp\u00e4t\u00fdch s Milanom Rastislavom \u0160tef\u00e1nikom, bol pri zalo\u017een\u00ed Slovensk\u00e9ho historick\u00e9ho \u00fastavu v R\u00edme. Jeho celo\u017eivotn\u00e1 mati\u010dn\u00e1 kari\u00e9ra vyvrcholila na konci roku 1992, ke\u010f bol zvolen\u00fd za spr\u00e1vcu Matice slovenskej v Martine. Na tomto poste p\u00f4sobil kr\u00e1tko, v roku 1994 bol pre nezhody s predstavite\u013emi vl\u00e1dy Vladim\u00edra Me\u010diara odvolan\u00fd. Od roku 1993 predn\u00e1\u0161al kult\u00farnu hist\u00f3riu a staroslovien\u010dinu v teologickom in\u0161tit\u00fate v Bad\u00edne. V roku 1995 odi\u0161iel do penzie, no na\u010falej ostal akt\u00edvny v kult\u00farnych aktivit\u00e1ch, a to nielen v Martine, kde dodnes \u017eije, ale na celom Slovensku.<\/p>\n

Na pozad\u00ed v\u0161etk\u00fdch aktiv\u00edt a politicko-n\u00e1rodnej, liter\u00e1rnej i muze\u00e1lnej \u010dinnosti Mi\u0161a Kov\u00e1\u010da-Adamova stoj\u00ed jeho l\u00e1ska k divadlu. V jednom z publikovan\u00fdch rozhovorov \u017eartuje, \u017ee divadeln\u00edkom sa stal u\u017e pred svoj\u00edm naroden\u00edm, ke\u010f sa jeho rodi\u010dia zozn\u00e1mili na divadelnej prehliadke v Zlat\u00fdch Moravciach. Cel\u00fd \u017eivot akt\u00edvne p\u00f4sobil na poli ochotn\u00edckeho divadla. Pr\u00e1ve v\u010faka nemu a jeho rad\u00e1m ochotn\u00edcke divadlo v Turci umelecky napredovalo a rozv\u00edjalo sa. Je zakladate\u013eom festivalu Sc\u00e9nick\u00e1 \u017eatva, anga\u017eoval sa aj ako lektor a posudzovate\u013e \u010fal\u0161\u00edch ochotn\u00edckych divadeln\u00fdch festivalov (Pal\u00e1rikova Rakov\u00e1, Gorazdov Mo\u010denok a i.), b\u00fdval \u010dlenom poroty takmer v\u0161etk\u00fdch tur\u010dianskych region\u00e1lnych divadeln\u00fdch s\u00fa\u0165a\u017e\u00ed.<\/p>\n

Neopomenute\u013en\u00e9 je jeho teatrologick\u00e9 b\u00e1danie a vlastn\u00e1 dramatick\u00e1 tvorba, ktor\u00fdm sa venoval najm\u00e4 v osemdesiatych rokoch 20. storo\u010dia. P\u00edsal aj pod r\u00f4znymi pseudonymami ako Adamov, M. Borkov, Elena Mar\u010d\u00e1kov\u00e1, Elena Mari\u00e1\u0161ov\u00e1, K. Michalov, Mi\u0161o K. Adamov \u010di Martin Kri\u017eava. Vo vedeckej pr\u00e1ci sa s\u00fastredil najm\u00e4 na problematiku bibliografie. Ako teatrol\u00f3g sa prezentoval viacer\u00fdmi monografick\u00fdmi pr\u00e1cami, napr\u00edklad B\u00e1bk\u00e1rska tvorba (1984), Slovensk\u00e1 ochotn\u00edcka sc\u00e9nografia (1986), Pozn\u00e1vajme dejiny ochotn\u00edckeho divadla (1993), Gorazdov Mo\u010denok (1998). V dramatickej tvorbe sa orientoval na rekon\u0161truovanie \u013eudov\u00fdch hier (Tekvi\u010dky, 1981; Prvohry, 1984; Tom\u00e1\u0161ik a Katar\u00ednka, 1989; Turob\u00e1j, 1994; Dorota, 1999). Je autorom hry Hra o sv\u00e4tej Dorote (2013) a spoluautorom publik\u00e1cie Slovensk\u00e9 \u013eudov\u00e9 betlehemsk\u00e9 hry (2018). De\u0165om adresoval b\u00e1bkov\u00e9 a \u010dinohern\u00e9 predlohy Ga\u0161parko (1981), Sk\u00fa\u0161ka alebo Zahraj (1982), \u010co je to \u010derieslo, ak\u00fd je jarmok (1985) a i. Autorsky pripravil scen\u00e1re mimojaviskov\u00fdch hromadn\u00fdch divadeln\u00fdch predstaven\u00ed Matica v dejin\u00e1ch \u2013 dejiny v Matici (1988), \u017dupy v Matici \u2013 Matica v \u017eupach (1993), Prispenia Martina \u2013 sv\u00e4t\u00e9ho i Tur\u010dianskeho (1997). Pre rozhlas nap\u00edsal hru \u017datevn\u00e1 (1985) a od roku 1994 cyklus hier o\u00a0osobnostiach z dej\u00edn cirkvi. Viacer\u00e9 jeho hry (Hra o sv\u00e4tej Dorote, Rozhovory so zabudnut\u00fdm, Vlkolack\u00e1. Tekvi\u010dky) boli inscenovan\u00e9 aj v slovensk\u00fdch profesion\u00e1lnych divadl\u00e1ch, napr\u00edklad v Slovenskom n\u00e1rodnom divadle \u010di v B\u00e1bkovom divadle \u017dilina.<\/p>\n

Zdroje :\u00a0www.pametnaroda.cz\/cs\/kovac-adamov-michal-20160805-0<\/a>\u00a0www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk\/products\/kovac-adamov-miso\/<\/a>\u00a0etheatre.sk\/du_vademecum\/SearchBean.action<\/a>\u00a0https:\/\/www.scenickazatva.eu\/2020\/zaznam\/michal-kovac-adamov\/<\/a><\/p>\n

Partnerom Ceny SC AICT je spolo\u010dnos\u0165 Gesamtkunstwerk. Cena bude odovzdan\u00e1 v spolupr\u00e1ci so Slovensk\u00fdm komorn\u00fdm divadlom v Martine. Medi\u00e1lnym partnerom Ceny SC AICT je R\u00e1dio Dev\u00edn.<\/p>\n<\/div>\n

\n
\n

Tlacova sprava-Cena AICT 2022.pdf<\/a><\/h4>\n\n\t\t