{"id":4233,"date":"2015-12-22T13:27:47","date_gmt":"2015-12-22T12:27:47","guid":{"rendered":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/?p=4233"},"modified":"2023-01-26T13:28:19","modified_gmt":"2023-01-26T12:28:19","slug":"medzinarodny-festival-divadlo-plzen-2015-to-najlepsie-na-zaciatok-sezony","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/?p=4233","title":{"rendered":"Medzin\u00e1rodn\u00fd festival Divadlo Plze\u0148 2015: To najlep\u0161ie na za\u010diatok (sez\u00f3ny)?"},"content":{"rendered":"

Na 23. ro\u010dn\u00edk medzin\u00e1rodn\u00e9ho festivalu Divadlo do \u010deskej Plzne l\u00e1kali najm\u00e4 siln\u00e9\u00a0zahrani\u010dn\u00e9\u00a0men\u00e1\u00a0a\u00a0tituly. Predov\u0161etk\u00fdm hos\u0165ovanie berl\u00ednskej inscen\u00e1cie\u00a0Nepriate\u013e \u013eudu<\/em>\u00a0re\u017eis\u00e9ra Thomasa Ostermeiera a\u00a0var\u0161avsk\u00e1\u00a0(A)pollonia<\/em>\u00a0v\u00a0r\u00e9\u017eii Krzysztofa Warlikowsk\u00e9ho v\u00fdrazne zv\u00fd\u0161ili mobilitu divadelnej obce.\u00a0\u00a0Po latke, ktor\u00fa nasadili, sa dalo iba \u0165a\u017eko o\u010dak\u00e1va\u0165, \u017ee by sa s nimi dom\u00e1ci showcase dok\u00e1zal vyrovnane konfrontova\u0165, ako sa zvyklo spom\u00edna\u0165 v\u00a0s\u00favislosti s\u00a0predo\u0161l\u00fdmi ro\u010dn\u00edkmi festivalu. To by v\u0161ak v\u00a0lok\u00e1lnych kontextoch dok\u00e1zal iba m\u00e1lokto.<\/p>\n

 <\/p>\n

Zahrani\u010dn\u00e9 hviezdy<\/h3>\n

Pr\u00e1ve v\u010faka Ostermeierovmu\u00a0Nepriate\u013eovi \u013eudu<\/em>\u00a0uk\u00e1zal festival ambici\u00f3znu a\u00a0anga\u017eovan\u00fa tv\u00e1r, divadlo,\u00a0ktor\u00e9 si nevysta\u010d\u00ed s\u00a0div\u00e1kom ako pozorovate\u013eom, ale n\u00e1stoj\u00ed na jeho akt\u00edvnej \u00fa\u010dasti. Ch\u00fdry o\u00a0diskusii, na\u00a0ktor\u00fa sa inscen\u00e1cia zo Schaub\u00fchne v\u00a0pomyselnom \u0161tvrtom dejstve premen\u00ed, \u010faleko predch\u00e1dzali jej plzensk\u00e9 uvedenie a\u00a0vyvol\u00e1vali ve\u013ek\u00e9 o\u010dak\u00e1vania. Aj\u00a0tak ale ostalo publikum zasko\u010den\u00e9 zmenou perspekt\u00edvy a v\u00fdzvou k\u00a0verejnej debate, ku ktorej na prvom festivalovom predstaven\u00ed takmer nedo\u0161lo. Postave Doktora Stockmanna (Christoph Gawenda), ktor\u00e1 si \u013eahko z\u00edska sympatie, vlo\u017eili re\u017eis\u00e9r a\u00a0dramaturg Florian Borchmeyer do \u00fast okrem in\u00fdch aj slov\u00e1 z\u00a0kontroverznej eseje\u00a0Prich\u00e1dzaj\u00face povstanie<\/em>\u00a0(L\u2019insurrection qui vient)<\/em>\u00a0[1]. Doktor Stockmann tak vo vyjadreniach po\u010das svojej verejnej obhajoby tenduje a\u017e k\u00a0extr\u00e9mistick\u00fdm my\u0161lienkam. V\u00a0tomto momente sa jeho odporcovia obr\u00e1tia na div\u00e1ka s\u00a0r\u00f4znymi ot\u00e1zkami: Je mo\u017en\u00e9 s\u00fahlasi\u0165 so Stockmannom, ktor\u00e9ho my\u0161lienky sa za\u010d\u00ednaj\u00fa nebezpe\u010dne radikalizova\u0165? Alebo sme, naopak, narazili na \u00faskalia demokracie a\u00a0slobody prejavu? Tvorcovia d\u00f4myselne aran\u017euj\u00fa diskusiu, v ktorej prevl\u00e1da dvojzna\u010dnos\u0165; pohr\u00e1vaj\u00fa sa s div\u00e1ckou (ne)pozornos\u0165ou, (ne)kritick\u00fdm prij\u00edman\u00edm n\u00e1zorov (ne)autor\u00edt. Sme zatiahnut\u00ed do debaty, v ktorej m\u00e1me (\u010di u\u017e verejne, alebo zbabelo iba pred svoj\u00edm \u201edivadeln\u00fdm susedom\u201c) obh\u00e1ji\u0165 niektor\u00fa zo str\u00e1n. No po chv\u00edli sa ukazuje, \u017ee tu vlastne nemo\u017eno ani s\u00a0jednou zo str\u00e1n bezv\u00fdhradne s\u00fahlasi\u0165.<\/p>\n

Ostermeier takmer brechtovsky\u00a0priamo oslovuje div\u00e1ka a\u00a0vyz\u00fdva ho k\u00a0prehodnoteniu viden\u00e9ho. Podobn\u00e9 tendencie nasleduje napr\u00edklad aj pri minim\u00e1lnych premen\u00e1ch javiskov\u00e9ho\u00a0priestoru, ktor\u00e9 odli\u0161uje vyu\u017eit\u00edm vysvet\u013euj\u00facich \u201etitulkov\u201c : napr. \u201eU\u00a0Stockmannovcov\u201c, \u010di \u201eRedakcia\u201c. Proti racion\u00e1lnemu odstupu kladie zdanlivo protichodn\u00fd princ\u00edp \u2013 realistick\u00e9 herectvo. Na prv\u00fd poh\u013ead nes\u00farod\u00e1 kombin\u00e1cia pr\u00edstupov zn\u00e1sobuje \u00fa\u010dinok inscen\u00e1cie, ktor\u00e1 zasiahne \u010disto divadeln\u00fdm z\u00e1\u017eitkom plyn\u00facim z neuverite\u013enej autentickosti ans\u00e1mblu a\u00a0cielen\u00fdm spochyb\u0148ovan\u00edm konania post\u00e1v v\u00a0debate aj v\u00a0otvorenom z\u00e1vere. Tak ako absentuje spr\u00e1vna odpove\u010f, absentuje aj\u00a0jasn\u00e9 rozhodnutie mlad\u00fdch Stockmannovcov v\u00a0z\u00e1vere, ke\u010f ost\u00e1vaj\u00fa bezradne sedie\u0165 nad pr\u00e1ve darovan\u00fdmi akciami sporn\u00fdch k\u00fape\u013eov.<\/p>\n

K\u00fdm Ostermeier apeluje najm\u00e4 na racionalitu,\u00a0(A)pollonia<\/em>\u00a0Krzysztofa Warlikowsk\u00e9ho a\u00a0jeho divadla Nowy Teatr prin\u00e1\u0161a div\u00e1kovi o\u010distec, rozumovo a\u00a0emocion\u00e1lne otriasaj\u00faci z\u00e1\u017eitok. Zn\u00e1ma inscen\u00e1cia, ktor\u00e1 sa za \u0161es\u0165 rokov svojho uv\u00e1dzania dostala do povedomia nato\u013eko, \u017ee \u010dasti z\u00a0nej uverejnen\u00e9 na internete videli u\u017e tis\u00edce \u013eud\u00ed, \u0165a\u017eivo dopadne aj\u00a0na t\u00fdch pripraven\u00fdch. Warlikowsk\u00e9ho divadeln\u00fd opus je n\u00e1ro\u010dnou sple\u0165ou intertextu\u00e1lnych odkazov, ktor\u00e9 raz priamo, inokedy menej n\u00e1padne prep\u00e1ja tematika obete, resp. schopnosti sebaobetovania. S\u00a0t\u00fdmto z\u00e1merom autori textovej predlohy (Krzysztof Warlikowski, Jacek Poniedzia\u0142ek, Piotr Gruszczy\u0144ski) kombinuj\u00fa a prep\u00e1jaj\u00fa \u00faryvky z dramatick\u00fdch a\u00a0prozaick\u00fdch diel od antiky a\u017e po s\u00fa\u010dasnos\u0165. O\u00a0sebaobetovan\u00ed sa nehovor\u00ed iba ako o dobrovo\u013enom hrdinskom \u010dine, ktor\u00fd si vysl\u00fa\u017ei obdiv. Ve\u013eakr\u00e1t je to akt nepochopen\u00fd a zbyto\u010dn\u00fd, ktor\u00e9ho n\u00e1sledkom nemus\u00ed by\u0165 ador\u00e1cia, ale paradoxne aj v\u00fd\u010ditky.<\/p>\n

V\u00a0priestore haly (na festivale bola\u00a0(A)pollonia<\/em>\u00a0uveden\u00e1 v\u00a0novootvoren\u00fdch priestoroch DEPO2015), v\u00a0ktorej \u0161\u00edrka javiska n\u00fati div\u00e1ka selektova\u0165 vnemy, sledujeme simult\u00e1nne prebiehaj\u00face sc\u00e9ny \u2013 \u010dasto nem\u00e9 obrazy fyzickej brutality na pozad\u00ed paralelne plyn\u00facej intelektu\u00e1lnej slovnej v\u00fdmeny. Int\u00edmnej\u0161ie momenty strieda ohlu\u0161uj\u00faca \u017eiv\u00e1 hudba, hran\u00e9 akcie dotv\u00e1ra projekcia, ktor\u00e1 detailne analyzuje mimiku a\u00a0reakcie sugest\u00edvnych hereck\u00fdch protagonistov alebo pom\u00e1ha zos\u00fa\u010dasni\u0165 antick\u00fdch hrdinov a bo\u017estv\u00e1.<\/p>\n

Trojicu najv\u00fdraznej\u0161\u00edch zahrani\u010dn\u00fdch host\u00ed festivalu uzatv\u00e1rala \u010fal\u0161ia po\u013esk\u00e1 inscen\u00e1cia \u2013\u00a0Netopier<\/em>\u00a0v r\u00e9\u017eii Korn\u00e9la Mundrucz\u00f3a (Teatr Rozmaito\u015b\u0107i Var\u0161ava). Tvorcovia v\u00a0nej otv\u00e1raj\u00fa kontroverzn\u00fa a\u00a0vysoko aktu\u00e1lnu (na Slovensku st\u00e1le zna\u010dne ignorovan\u00fa) problematiku eutan\u00e1zie. In\u0161pir\u00e1cia Straussovou operetou (ku ktorej sa tvorcovia hl\u00e1sia) je \u010ditate\u013en\u00e1 minim\u00e1lne. Azda najviac ju m\u00f4\u017eeme h\u013eada\u0165 v hudobn\u00fdch vsuvk\u00e1ch a\u00a0celkovej motiv\u00e1cii sp\u00e1ja\u0165 \u010dinohru s\u00a0hudbou do\u00a0bizarn\u00fdch, no efektn\u00fdch kontrastov, sebaironicky odkazuj\u00fac na \u010dast\u00e9 bagatelizovanie sklo\u0148ovan\u00e9ho probl\u00e9mu. \u010eal\u0161\u00edm kladom s\u00fa hereck\u00e9 v\u00fdkony, stv\u00e1rnenie panoptika post\u00e1v zhroma\u017eden\u00fdch okolo zariadenia asistovanej samovra\u017edy. Aj napriek tomu sa\u00a0Netopier<\/em>\u00a0ocitol na chvoste\u00a0silnej zahrani\u010dnej trojice. Vn\u00edmanie Mundrucz\u00f3ovej inscen\u00e1cie silno z\u00e1vis\u00ed od kontextu a\u00a0prostredia, v\u00a0ktorom sa uv\u00e1dza. Liber\u00e1lne nastaven\u00e9mu div\u00e1kovi toti\u017e m\u00f4\u017ee najm\u00e4 v\u00a0pridlhej prvej polovici ch\u00fdba\u0165 konflikt a\u00a0za skuto\u010dne ak\u00fatnu m\u00f4\u017ee pova\u017eova\u0165 a\u017e dramaticky vybi\u010dovan\u00fa druh\u00fa \u010das\u0165, ktor\u00e1 stavia postavy (a ve\u013emi n\u00e1silne i\u00a0div\u00e1kov) pred omnoho n\u00e1stoj\u010divej\u0161ie ot\u00e1zky.<\/p>\n

 <\/p>\n

Skromnej\u0161ia dom\u00e1ca ponuka<\/h3>\n

Prehliadka \u010desk\u00fdch inscen\u00e1ci\u00ed predviedla omnoho konven\u010dnej\u0161\u00ed pr\u00edstup k\u00a0divadlu. Ocitli sme sa bli\u017e\u0161ie k dom\u00e1cej p\u00f4de, na ktorej ak aj n\u00e1jdeme anga\u017eovan\u00e9 pr\u00edstupy a\u00a0naliehav\u00e9 t\u00e9my, \u010dasto s\u00fa pon\u00fakan\u00e9 v o nie\u010do menej atrakt\u00edvnom obale. Viacer\u00ed tvorcovia sa zhodne vybrali cestou grotesknej \u0161tyliz\u00e1cie a odosobnen\u00fdch metafor, ktor\u00e9 s\u00edce zasiahnu bo\u013eav\u00e9 miesta, ale d\u00e1 sa od nich aj ve\u013emi \u013eahko di\u0161tancova\u0165.<\/p>\n

Pravidelne o\u010dak\u00e1van\u00fd re\u017eis\u00e9r Jan Mikul\u00e1\u0161ek s\u00a0dramaturgi\u010dkou Dorou Vicen\u00edkovou a\u00a0Divadlom Na z\u00e1bradl\u00ed priniesli na festivalov\u00e9 javisko taktie\u017e \u010dasto prehliadan\u00fa tematiku smrti. V\u00a0neur\u010ditom, omra\u010duj\u00faco \u010dervenom sal\u00f3nnom priestore,[2] ktor\u00fd v\u00a0kombin\u00e1cii s\u00a0morb\u00eddnou atmosf\u00e9rou evokuje zdanie sladkast\u00e9ho z\u00e1pachu rozkladu, ved\u00fa nezn\u00e1me osoby nepretr\u017eit\u00e9 \u00favahy o\u00a0smrti. Nevedno, \u010di s\u00fa\u00a0Po\u017eitk\u00e1\u0159i<\/em>\u00a0pozostal\u00ed, ak\u00fdsi \u010dakatelia na smr\u0165 alebo sartrovsk\u00e9 postavy, ktor\u00e9 u\u017e \u010delia svojmu peklu. Re\u017eis\u00e9r, vern\u00fd svojmu rukopisu, v\u0161ak nerob\u00ed ani oh\u013eadom smrti patetick\u00e9 gest\u00e1 a n\u00e1ro\u010dn\u00e9 monologick\u00e9 pas\u00e1\u017ee o\u00a0\u013eudskej pominute\u013enosti strieda s\u00a0morb\u00eddnymi, \u010diernym humorom nas\u00fdten\u00fdmi sc\u00e9nkami. Vpa\u0161ovan\u00e9 aj nahlas vykri\u010dan\u00e9 strachy v\u0161ak doliehaj\u00fa do h\u013eadiska r\u00f4zne. Ve\u013ea z\u00e1vis\u00ed od energie a\u00a0hereck\u00e9ho nasadenia \u00a0v jednotliv\u00fdch v\u00fdstupoch. Napriek dobre vystavan\u00e9mu celku a\u00a0prec\u00edznym hereck\u00fdm v\u00fdkonom v\u0161ak vie by\u0165 toto hodinov\u00e9 \u010dakanie na smr\u0165 miestami zd\u013ahav\u00e9.<\/p>\n

Cynicky d\u00f4sledn\u00fd a\u00a0a\u017e mrazivo vyhroten\u00fd podh\u013ead do zrkadla sa naskytol v inscen\u00e1cii Brechtovej hry\u00a0Svatba<\/em>[3]\u00a0re\u017eis\u00e9rky Anny Petr\u017eelkovej zo Slov\u00e1ckeho divadla v Uherskom Hradi\u0161ti. Petr\u017eelkov\u00e1 vyu\u017e\u00edva d\u00f4verne zn\u00e1me detaily na\u0161ich dom\u00e1cnost\u00ed a\u00a0rodinn\u00fdch osl\u00e1v, karikuje lok\u00e1lnu trad\u00edciu svadieb a\u00a0s\u00a0t\u00fdmto z\u00e1merom us\u00e1dza svadob\u010danov do izby s\u00a0n\u00e1padne starom\u00f3dnou tapetou a k\u0155mi ich pun\u010dov\u00fdm rezom. Re\u017eis\u00e9rka v\u00fddatne prilieva do oh\u0148a, hyperbolizuje a\u00a0preh\u00e1\u0148a do takej miery, \u017ee mladoman\u017eelom nerozbije iba n\u00e1bytok, ale hod\u00ed im na hlavy cel\u00fa strechu aj so situ\u00e1ciou, v ktorej sa ocitli. Po zmierlivom z\u00e1vere ani stopy, naopak, Petr\u017eelkov\u00e1 e\u0161te pritvrd\u00ed a nazna\u010d\u00ed po\u010diatok dom\u00e1cej trag\u00e9die. Panel predstavuj\u00faci padaj\u00facu strechu napokon prekryje hercov a n\u00e1m ost\u00e1va poh\u013ead zvonku, cez okn\u00e1, ktor\u00fdmi akoby sme nak\u00fakali k susedom.<\/p>\n

I\u00a0v s\u00e9rii k\u00e1vov\u00fdch vr\u00e1\u017ed Fassbinderovej\u00a0Br\u00e9mskej svobody<\/em>\u00a0Mestsk\u00e9ho divadla Kladno od\u010d\u00edtame z\u00e1mer budova\u0165\u00a0grotesku. Ten sa v\u0161ak postupne rozpl\u00fdva v ned\u00f4slednom vyu\u017e\u00edvan\u00ed prvkov \u0161tyliz\u00e1cie, striedan\u00ed jej silnej\u0161\u00edch a\u00a0menej d\u00f4razn\u00fdch momentov a\u00a0n\u00e1slednej enumer\u00e1cii m\u0155tvol v\u00a0ru\u017eovej kuchyni. Poznanie, \u017ee aj zauj\u00edmav\u00fd dramaturgick\u00fd v\u00fdber m\u00f4\u017ee prinies\u0165 interpreta\u010dne podvy\u017eiven\u00e9 na\u0161tudovanie podobne charakterizovalo dojem z\u00a0Eugena Onegina.<\/em>\u00a0Dramaturgicko-re\u017eijn\u00fd tandem SKUTR (Martin Kuku\u010dka a\u00a0Luk\u00e1\u0161 Trpi\u0161ovsk\u00fd) tu nezaprel n\u00e1klonnos\u0165 k poetickej romantizuj\u00facej estetike. Napriek ne\u0161\u0165astn\u00e9mu osudu a\u00a0dokonca smrti jedn\u00e9ho z hrdinov v\u0161ak inscen\u00e1cia Klicperovho divadla vyznela akosi nekonfliktne a\u00a0nez\u00e1va\u017ene. Pr\u00edbeh nenaplnenej l\u00e1sky s\u00edce sem-tam okorenil nadh\u013ead a humor, ch\u00fdbal v\u0161ak d\u00f4vod opra\u0161ovania tejto klasiky.<\/p>\n

Form\u00e1lne ozvl\u00e1\u0161tnenie \u010dinoherne orientovan\u00fdch inscen\u00e1ci\u00ed sme mohli n\u00e1js\u0165 v\u00a0sprievodnom programe festivalu v podobe interakt\u00edvneho projektu\u00a0Proti pokroku. Proti l\u00e1sce. Proti demokracii.,\u00a0<\/em>ktor\u00fd pod hlavi\u010dkou pra\u017esk\u00e9ho Divadla LET\u00cd zdru\u017eil \u010desk\u00fdch a slovensk\u00fdch umelcov. Na prv\u00fd poh\u013ead zaujme princ\u00edp interakcie, ktor\u00fd nie je z\u00e1sadne nov\u00fd, ale jeho zriedkav\u00fd v\u00fdskyt v\u00a0na\u0161ich divadl\u00e1ch takpovediac prid\u00e1va projektu na cene. Div\u00e1ci v\u00a0poz\u00edcii hr\u00e1\u010dov tejto \u201einterakt\u00edvnej (spolo\u010denskej) hry\u201c sa zodpovedan\u00edm jednoduch\u00fdch ot\u00e1zok v\u00a0bulletine \u00a0delia na dve skupiny, ktor\u00e9 putuj\u00fa nedivadeln\u00fdm priestorom (konkr\u00e9tne v Plzni sa n\u00e1v\u0161tevn\u00edci ocitli v\u00a0priestoroch Fakulty designu a\u00a0um\u011bn\u00ed Ladislava Sutnara, ktor\u00e1 je s\u00fa\u010das\u0165ou Z\u00e1pado\u010deskej univerzity). Skupiny ale nie s\u00fa fixne dan\u00e9, ich zostavenie z\u00e1le\u017e\u00ed na rozhodnut\u00ed jednotlivca v\u00a0ka\u017edom z\u00a0piatich k\u00f4l. Popri ka\u017edom z nich mo\u017eno navy\u0161e z\u00edska\u0165 nejak\u00fd z paralelne prebiehaj\u00facich bonusov. Dojem, \u017ee si ka\u017ed\u00fd m\u00f4\u017ee vytvori\u0165 vlastn\u00fa inscena\u010dn\u00fa mozaiku je teda nepresn\u00fd. Aj pri v\u0161emo\u017enom sna\u017een\u00ed nie je mo\u017en\u00e9 vidie\u0165 v\u0161etko. A\u017e po z\u00e1vere\u010dn\u00fa sc\u00e9nu \u201evra\u017edenia neviniatok\u201c je ka\u017ed\u00fd z\u00a0hr\u00e1\u010dov zodpovedn\u00fd za svoj divadeln\u00fd z\u00e1\u017eitok iba do ur\u010ditej miery, aj v\u00a0tom spo\u010d\u00edva pohr\u00e1vanie sa s\u00a0div\u00e1kom.<\/p>\n

Logisticky a \u010dasovo n\u00e1ro\u010dn\u00fd projekt pon\u00faka s\u00e9riu sc\u00e9nick\u00fdch miniat\u00far. Gro stojace na \u010dinohernom z\u00e1klade dop\u013a\u0148a tie\u0148ohra, projekcie, \u017eiv\u00e1 hudba, spev, \u0161tyliz\u00e1cia verb\u00e1lneho aj pohybov\u00e9ho prejavu. Rezonuj\u00fa najm\u00e4 miniinscen\u00e1cie so spolo\u010densko-politick\u00fdm podtextom, ktor\u00e9 (op\u00e4\u0165) volaj\u00fa po kritickom myslen\u00ed a prehodnoten\u00ed n\u00e1zorov\u00fdch stereotypov. Dok\u00e1\u017eu presved\u010di\u0165 obsahom aj hereck\u00fdm stv\u00e1rnen\u00edm. Problematickej\u0161ie je u\u017e ale prehodnocovanie l\u00e1sky ako jednej zo zdanliv\u00fdch hodn\u00f4t s\u00fa\u010dasnosti \u02d7 niektor\u00e9 obr\u00e1zky (ne)funk\u010dnosti medzi\u013eudsk\u00fdch vz\u0165ahov v\u00a0romantickej rovine sa javia ako prive\u013emi ban\u00e1lne. Menej v\u00fdpovedn\u00e9 \u010dasti v\u0161ak dok\u00e1\u017ee niekedy zachr\u00e1ni\u0165 ambici\u00f3znej\u0161ia sc\u00e9nick\u00e1 forma, a\u00a0naopak. V\u00a0skratke sa ale ned\u00e1 ne\u017e prikloni\u0165 k\u00a0n\u00e1zoru, \u017ee projekt zaujme najm\u00e4 ako provokat\u00edvna div\u00e1cka sklada\u010dka. Detailnej\u0161\u00ed poh\u013ead v\u0161ak odkr\u00fdva nevyrovnanos\u0165 jednotliv\u00fdch dielikov.<\/p>\n

Protiv\u00e1hou k tematicky n\u00e1ro\u010dn\u00e9mu hlavn\u00e9mu programu boli inscen\u00e1cie ur\u010den\u00e9 detsk\u00e9mu div\u00e1kovi a aj\u00a0hudobno-divadeln\u00e1 produkcia skupiny Boca Loca Lab. Ako u\u017e nazna\u010duje n\u00e1zov rozpr\u00e1vky\u00a0Kapela jede! aneb Nen\u00ed pecka jako pecka,<\/em>\u00a0tvorcovia z Naivn\u00edho divadla Liberec v nej vych\u00e1dzali z\u00a0v\u010fa\u010dnej n\u00e1u\u010dnej hry s homonymami. Zamie\u0148anie slov a\u00a0v\u00fdznamov je z\u00e1kladom slovnej komiky aj pies\u0148ov\u00fdch textov, s\u00a0ktor\u00fdmi sa kapela z\u00a0tohto pr\u00edbehu chyst\u00e1 na turn\u00e9. Po\u010diato\u010dn\u00fd n\u00e1pad sa, \u017eia\u013e, ocit\u00e1 iba v\u00a0akejsi dekorat\u00edvnej rovine a bystr\u00e9 slovn\u00e9 hra\u010dky nie s\u00fa do deja implementovan\u00e9 v\u017edy \u00faplne organicky. Bez poznania priamej reakcie det\u00ed (na festivalovom predstaven\u00ed takmer nebolo vidie\u0165 vekovo adekv\u00e1tneho div\u00e1ka) nie je jasn\u00e9, nako\u013eko je popri hlavnej dejovej l\u00ednii (pr\u00edbeh kapely) hra so slovami \u010ditate\u013en\u00e1. Omnoho \u010distej\u0161\u00ed javiskov\u00fd tvar predviedlo dom\u00e1ce plzensk\u00e9 Divadlo Alfa v\u00a0b\u00e1bkovej inscen\u00e1cii\u00a0Cha Cha Cha aneb Charlie Chaplin a\u00a0jin\u00e1 ch\u00e1ska<\/em>. P\u00f4vabne starosvetsk\u00e9 ma\u0148u\u0161kov\u00e9 divadlo, ktor\u00e9ho jadrom s\u00fa vydaren\u00e9 jednoduch\u00e9 ske\u010de, sprev\u00e1dza rozpr\u00e1va\u010d a\u00a0pianista v\u00a0jednej osobe. Divadeln\u00e1 al\u00fazia na \u010diernobiele filmov\u00e9 grotesky v\u00a0skratke predstavuje zn\u00e1mych komikov Charlieho Chaplina, Bustera Keatona, Stana Laurela a Olivera Hardyho, neust\u00e1le prenasledovan\u00fdch prostoduch\u00fdmi str\u00e1\u017ecami z\u00e1kona.<\/p>\n

Divadlo \u2013 koncert s\u00a0n\u00e1zvom\u00a0\u010cty\u0159i t\u0159i dva jedna<\/em>\u00a0(divadeln\u00e9 zoskupenie Boca Loca Lab) pripomenulo pestros\u0165 mo\u017enost\u00ed divadeln\u00e9ho vyjadrovania. Subt\u00edlna, preva\u017ene hudobn\u00e1 sc\u00e9nick\u00e1 forma spoluautorov Ji\u0159\u00edho Ad\u00e1mka, Michala Nejtka a\u00a0Martina Smolku experimentuje so zvukovou str\u00e1nkou jazyka. Tzv. hovoren\u00e9 partit\u00fary smeruj\u00fa od abstraktn\u00e9ho trie\u0161tenia slov vysloven\u00fdch, \u0161epkan\u00fdch \u010di ne\u017ene spievan\u00fdch a\u017e k\u00a0ve\u013emi vtipn\u00e9mu, sebaironick\u00e9mu a div\u00e1cky naj\u013eah\u0161ie uchopite\u013en\u00e9mu zhudobneniu man\u017eelskej roztr\u017eky.<\/p>\n

Najv\u00e4\u010d\u0161\u00ed z\u00a0ot\u00e1znikov pri\u0161iel takmer v\u00a0z\u00e1vere festivalu s inscen\u00e1ciou\u00a0O\u00a0hezk\u00fdch v\u011bcech, kter\u00e9 za\u017e\u00edv\u00e1me<\/em>, ktor\u00e1 vyplnila jedno z posledn\u00fdch festivalov\u00fdch r\u00e1n. Divadeln\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 Masopust v\u00a0nej vytv\u00e1ra ak\u00fasi kolekt\u00edvnu halucin\u00e1ciu o\u00a0mal\u00fdch radostiach, ktor\u00fdmi sa be\u017ene nechv\u00e1lime. P\u00e4tica hercov rozpr\u00e1va historky o\u00a0sebe \u2013 o\u00a0radosti z kompostovania, o\u00a0nahom pobehovan\u00ed po byte, o pocite tr\u00e1pnosti pri vyzn\u00e1van\u00ed l\u00e1sky rodi\u010dom, o\u00a0be\u017enom \u00fasmeve na ulici a pod. S\u00fa to jednoducho bizarn\u00e9 historky in\u0161pirovan\u00e9 ka\u017edodenn\u00fdm \u017eivotom. V\u0161etko v\u00a0sc\u00e9nickej kol\u00e1\u017ei zaha\u013euje k\u0155\u010dovit\u00e1 rados\u0165; smiech a\u00a0v\u00fdsmech balansuj\u00fa nad priepas\u0165ou tr\u00e1pnosti \u010di desu. Jednotliv\u00e9 momenty inscen\u00e1cie preto osciluj\u00fa medzi z\u00e1bavou, porozumen\u00edm a\u00a0\u00fapln\u00fdm zatraten\u00edm, a to na strane protagonistov aj div\u00e1kov. Ktovie \u010di z\u00e1merne nasadili tvorcovia z\u00a0Masopustu<\/em>\u00a0div\u00e1kom op\u00fa\u0161\u0165aj\u00facim festivalov\u00e9 dianie v\u00a0nede\u013eu napoludnie do hl\u00e1v chrob\u00e1ka \u00favah o\u00a0tom, \u010do divadlo je a\u00a0nie je, \u010do sa na javisku smie a\u00a0\u010do u\u017e na\u0148 nepatr\u00ed.<\/p>\n

S\u00fadiac pod\u013ea ohlasov sa ani hos\u0165uj\u00face inscen\u00e1cie zo Slovenska, zaraden\u00e9 do hlavn\u00e9ho programu festivalu (L\u00e1skav\u00e9 bohyne<\/em>, SND a\u00a0Majster a\u00a0Margar\u00e9ta<\/em>, Teatro Tatro), nedo\u010dkali nad\u0161en\u00fdch ov\u00e1ci\u00ed tunaj\u0161\u00edch div\u00e1kov a divadeln\u00edkov. Asi sa teda vz\u00e1jomne zhodneme, \u017ee organiz\u00e1tori festivalu Divadlo v\u00a0tomto roku \u201epremenili \u0161ancu\u201c predov\u0161etk\u00fdm pri v\u00fdbere zahrani\u010dn\u00fdch host\u00ed (najm\u00e4 v\u00a0pr\u00edpade\u00a0Nepriate\u013ea \u013eudu<\/em>\u00a0a\u00a0(A)pollonie<\/em>), ktor\u00e1 sa im naskytla aj v\u010faka finan\u010dnej v\u00fdpomoci z titulu Eur\u00f3pskeho hlavn\u00e9ho mesta kult\u00fary.<\/p>\n

\u010cl\u00e1nok vznikol pre \u010dasopis\u00a0k\u00f8d a bol uverejnen\u00fd v \u010d\u00edsle 9\/2015.
\nCestu na festival podporilo SC AICT (s finan\u010dnou podporou MK SR) a Divadeln\u00fd \u00fastav.<\/p>\n

\n

[1]<\/a>\u00a0 Esej vydala v\u00a0roku 2008 vo Franc\u00fazsku anonymn\u00e1 skupina autorov Comit\u00e9 invisible (Nevidite\u013en\u00e1 komisia). Otvorenou kritikou z\u00e1padne orientovanej spolo\u010dnosti vyvolala v\u00a0kr\u00e1tkom \u010dase v\u00e1\u0161niv\u00e9 diskusie aj za hranicami Franc\u00fazska. Odvtedy bola prelo\u017een\u00e1 do viacer\u00fdch jazykov.<\/p>\n

[2]<\/a>\u00a0 Marek Cpin z\u00edskal za sc\u00e9nografiu k\u00a0inscen\u00e1cii\u00a0Po\u017eitk\u00e1\u0159i<\/em>\u00a0Cenu divadelnej kritiky za rok 2014.<\/p>\n

[3]<\/a>\u00a0Origin\u00e1lny n\u00e1zov Brechtovej hry v\u00a0slovenskom preklade je\u00a0Malome\u0161tiakova svadba<\/em>.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Na 23. ro\u010dn\u00edk medzin\u00e1rodn\u00e9ho festivalu Divadlo do \u010deskej Plzne l\u00e1kali […]<\/p>\n","protected":false},"author":242,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"categories":[115],"tags":[],"class_list":["post-4233","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-zahranicne-aktivity"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/4233","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/242"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=4233"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/4233\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4234,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/4233\/revisions\/4234"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=4233"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=4233"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=4233"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}