{"id":4211,"date":"2017-09-05T13:15:16","date_gmt":"2017-09-05T11:15:16","guid":{"rendered":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/?p=4211"},"modified":"2023-01-26T13:16:17","modified_gmt":"2023-01-26T12:16:17","slug":"rossini-opera-festival-s-navratmi-aj-debutmi-a-na-pamat-alberta-zeddu","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/?p=4211","title":{"rendered":"Rossini Opera Festival s n\u00e1vratmi aj debutmi a na pam\u00e4\u0165 Alberta Zeddu"},"content":{"rendered":"<div class=\"news-text-wrap\">\n<p>Rodisko Gioachina Rossiniho, pr\u00edmorsk\u00e9 dev\u00e4\u0165desiatp\u00e4\u0165tis\u00edcov\u00e9 Pesaro, po tridsiaty \u00f4smy raz zo\u0161iroka otvorilo br\u00e1ny kompozi\u010dn\u00e9mu odkazu sl\u00e1vneho majstra belcanta. Rossini Opera Festival sa uskuto\u010dnil v d\u0148och 10. \u2013 22. augusta, ako zvy\u010dajne, pod patron\u00e1tom prezidenta republiky. Podporovan\u00fd je \u0161t\u00e1tom, regi\u00f3nom, mestom, bankami, mnoh\u00fdmi in\u0161tit\u00faciami a individu\u00e1lnymi sponzormi. Mimochodom, v kapitole Amici del Rossini Opera Festival 2017, \u010do je \u2013 popri priznaniu sa k priate\u013estvu &#8211; tie\u017e ist\u00e1 forma sponzorstva, u\u017e figuruj\u00fa men\u00e1 troch Slov\u00e1kov! V tomto roku bolo podujatie dedikovan\u00e9 Albertovi Zeddovi, v marci zosnulej dlhoro\u010dnej \u201etv\u00e1re\u201c rossiniovsk\u00fdch sl\u00e1vnost\u00ed, dirigentovi, muzikol\u00f3govi, vracaj\u00facemu so spolupracovn\u00edkmi skladate\u013eov\u00fdm zabudnut\u00fdm oper\u00e1m v kritick\u00fdch ed\u00edci\u00e1ch nov\u00fd \u017eivot. Z najprominentnej\u0161\u00edch rossiniovsk\u00fdch expertov n\u00e1s v j\u00fani opustil aj americk\u00fd muzikol\u00f3g Philip Gossett.<br \/>\n<em>Le si\u00e8ge de Corinthe<\/em>, tridsiata \u0161iesta opera Gioachina Rossiniho, mala \u00faspe\u0161n\u00fa premi\u00e9ru v\u00a0par\u00ed\u017eskej Acad\u00e9mie Royale de Musique (dne\u0161nej N\u00e1rodnej opery) 9. okt\u00f3bra 1826. Bola to prv\u00e1 skladate\u013eova opera na franc\u00fazske libreto, po ktorej nasledovali v\u00a0dvoch najbli\u017e\u0161\u00edch rokoch\u00a0<em>Mo\u00efse<\/em>,\u00a0<em>Le comte Ory<\/em>\u00a0a\u00a0<em>Guillaume Tell<\/em>. Trojdejstvov\u00e1 \u201etrag\u00e9die lyrique\u201c\u00a0<em>Obliehanie Korintu<\/em>\u00a0je s\u00edce nov\u00fdm javiskov\u00fdm opusom, av\u0161ak vyu\u017e\u00edvaj\u00facim v\u00a0zna\u010dnej miere hudobn\u00fd materi\u00e1l z\u00a0opery\u00a0<em>Maometto II<\/em>, skomponovanej o\u00a0\u0161es\u0165 rokov sk\u00f4r ako predposledn\u00e9 dielo na objedn\u00e1vku Neapola. Libretistami franc\u00fazskej verzie s\u00fa Luigi Balocchi a\u00a0Alexandre Soumet, taliansky text poch\u00e1dza z\u00a0pera Cesareho Della Vale. Zrete\u013en\u00e9 zmeny podmie\u0148uje prisp\u00f4sobenie sa vkusu franc\u00fazskeho publika, ale aj osobnostn\u00fd v\u00fdvoj skladate\u013ea. Fakt, \u017ee Rossini v\u00a0nej \u010diasto\u010dne recykloval vlastn\u00fa hudbu, nie je ni\u010d\u00edm nov\u00fdm, bola to dobovo obvykl\u00e1 met\u00f3da nielen u\u00a0tohto autora a\u00a0druhu umenia. Rozdielov medzi\u00a0<em>Maomettom II<\/em>\u00a0a\u00a0<em>Obliehan\u00edm Korintu<\/em>\u00a0je viacero. Zmenen\u00e9 je dejisko i men\u00e1 post\u00e1v. Z\u00a0nich niektor\u00e9 sa vo franc\u00fazskej verzii neobjavuj\u00fa, pr\u00edpadne s\u00fa prerozdelen\u00e9.<\/p>\n<p><strong>Rossini Opera Festival s\u00a0n\u00e1vratmi i\u00a0debutmi<\/strong><\/p>\n<p>Dramaturgickou osou tejto letnej sez\u00f3ny boli op\u00e4\u0165 tri dominantn\u00e9 opern\u00e9 inscen\u00e1cie (franc\u00fazske verzie\u00a0<em>Obliehania Korintu<\/em>,\u00a0<em>Sk\u00fa\u0161obn\u00e9ho kame\u0148a<\/em>\u00a0a\u00a0<em>Torvalda a\u00a0Dorlisky<\/em>), ktor\u00e9 boli v\u00a0r\u00e1mci sekcie\u00a0<em>Festival mlad\u00fdch<\/em>\u00a0doplnen\u00e9 o\u00a0<em>Cestu do Reme\u0161a<\/em>. Nech\u00fdbal rad koncertov s\u00a0orchestrom i\u00a0klav\u00edrom a\u00a0v\u00a0z\u00e1vere uvedenie\u00a0<em>Stabat Mater<\/em>. V\u00a0novej inscena\u010dnej podobe zaznela len prv\u00e1 zo spomenut\u00fdch opier, \u010fal\u0161ie dve boli obnoveniami tvarov spred p\u00e4tn\u00e1stich, respekt\u00edve jeden\u00e1stich rokov. Ro\u010dn\u00edk 2017 sa odohral rovnako v\u00a0znamen\u00ed n\u00e1vratov, ako aj debutov. Po prv\u00fdkr\u00e1t sa stal jedn\u00fdm z\u00a0troch reziden\u010dn\u00fdch hudobn\u00fdch telies Orchestra Sinfonica Nazionale della Rai z\u00a0Tur\u00edna (v rokoch 2009 \u2013 2016 bol jeho \u0161\u00e9fdirigentom Juraj Val\u010duha), striedaj\u00faci kolegov z\u00a0Bologne. Nov\u00fdm bol tie\u017e Coro del Teatro Ventidio Basso, s\u00eddliaci v\u00a0Ascoli Piceno. K\u00a0debutantom, popri viacer\u00fdch s\u00f3listoch a\u00a0dirigentoch (Francesco Lanzillotta, Michele Spotti), patrila aj kontroverzn\u00e1 katal\u00e1nska divadeln\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 La Fura dels Baus, podp\u00edsan\u00e1 pod r\u00e9\u017eiu jedinej novej festivalovej inscen\u00e1cie.<\/p>\n<p><strong>Obliehanie Korintu ako\u00a0metafora boja o\u00a0vodu<\/strong><\/p>\n<p>Napr\u00edklad nohavicov\u00fd altov\u00fd ben\u00e1tsky gener\u00e1l Calbo sa \u010diasto\u010dne men\u00ed na gr\u00e9ckeho bojovn\u00edka N\u00e8ocla, ur\u010den\u00e9ho vysok\u00e9mu tenorovi. Pribudla aj predohra, ktor\u00fa\u00a0<em>Maometto II<\/em>\u00a0napodiv nemal. Dej sa pres\u00fava z\u00a0ben\u00e1tskej kol\u00f3nie Negroponte do Korintu a\u00a0konflikt sa odohr\u00e1va na b\u00e1ze gr\u00e9cko-tureckej, pri\u010dom v\u00e4\u010d\u0161mi je akcentovan\u00e1 patriotick\u00e1 t\u00e9ma. Boj Gr\u00e9cka za nez\u00e1vislos\u0165 bol v\u00a0dvadsiatych rokoch dev\u00e4tn\u00e1steho storo\u010dia popul\u00e1rnym politick\u00fdm mot\u00edvom. Po franc\u00fazskej verzii sa zrodil e\u0161te taliansky variant\u00a0<em>Obliehania Korintu<\/em>. Samozrejme, opera re\u0161pektuje dobov\u00e9 po\u017eiadavky Par\u00ed\u017ea, je monument\u00e1lnej\u0161ia, v\u00fdpravnej\u0161ia, c\u00edti\u0165 v\u00a0nej skladate\u013eov v\u00fdvoj aj z\u00a0h\u013eadiska in\u0161trument\u00e1cie a\u00a0nech\u00fdba v\u00a0nej priestor pre ve\u013ek\u00e9 zbory a balet. Hoci balet bol skr\u00e1ten\u00fd z\u00a0p\u00f4vodn\u00fdch piatich tancov,a to len desa\u0165 dn\u00ed pred premi\u00e9rou. Na tohtoro\u010dnom festivale zaznelo dielo v\u00a0novej kritickej ed\u00edcii Damiena Colasa, predstavuj\u00facej oproti predch\u00e1dzaj\u00facemu na\u0161tudovaniu z\u00a0roku 2000 \u010fal\u0161\u00ed krok v\u00a0rossiniovskom vedeckom b\u00e1dan\u00ed. Mimochodom, pr\u00e1ve\u00a0<em>Obliehanie Korintu<\/em>\u00a0bolo roku 1949 na festivale\u00a0<em>Maggio Musicale Fiorentino<\/em>\u00a0(s Renatou Tebaldi ako Pamyrou) sp\u00fa\u0161\u0165a\u010dom rossiniovskej renesancie, ktor\u00e1 dosiahla neb\u00fdval\u00e9 rozmery. Vzkriesila kompletn\u00e9 javiskov\u00e9 dedi\u010dstvo skladate\u013ea, k\u00a0\u010domu najv\u00e4\u010d\u0161mi prispel pr\u00e1ve\u00a0<em>Rossini Opera Festival<\/em>v\u00a0Pesare a\u00a0jeho mlad\u0161\u00ed s\u00farodenec\u00a0<em>Rossini in Wildbad<\/em>. Pr\u00e1ve v\u00a0nemeckom Bad Wildbade (kde sa Rossini roku 1856 lie\u010dil) za prispenia Nemeckej rossiniovskej spolo\u010dnosti zaznela po prv\u00fdkr\u00e1t v\u00a0novodobej hist\u00f3rii jedin\u00e1 v\u00a0Pesare neuveden\u00e1 opera, respekt\u00edve pasticcio\u00a0<em>Eduardo e Cristina<\/em>.<\/p>\n<p>Ak vedenie festivalu sa rozhodlo po prv\u00fdkr\u00e1t oslovi\u0165 katal\u00e1nsku divadeln\u00fa skupinu\u00a0La Fura dels Baus, ktorej tvoriv\u00e9 kr\u00e9do sa odv\u00edja od vytv\u00e1rania netradi\u010dn\u00fdch v\u00fdkladov r\u00f4znych umeleck\u00fdch druhov vr\u00e1tane opery, bolo jasn\u00e9, \u017ee pre Adriatic Arenu (divadelne upraven\u00fd a\u00a0akusticky v\u00fdborne zvl\u00e1dnut\u00fd \u0161tadi\u00f3n) je pripraven\u00e1 kontroverzn\u00e1 inscen\u00e1cia. Za r\u00e9\u017eiu a\u00a0sc\u00e9nu bol zodpovedn\u00fd\u00a0Carlus Padrissa, v\u00fdtvarn\u00e9 prvky, ma\u013eby, kost\u00fdmy a\u00a0video poch\u00e1dzali od\u00a0Lity Caballut, svetl\u00e1 koordinoval\u00a0Fabio Rossi. La Fura dels Baus ostala vern\u00e1 svojim modelom, opret\u00fdm o\u00a0vyu\u017e\u00edvanie nekonven\u010dn\u00fdch sc\u00e9nick\u00fdch materi\u00e1lov a\u00a0nov\u00fdch technol\u00f3gi\u00ed, o\u00a0spektakul\u00e1rnos\u0165, pohyb tiel a\u00a0v\u00a0neposlednom rade o\u00a0integr\u00e1ciu publika do divadeln\u00e9ho diania. Princ\u00edpom ich v\u00fdkladu bola metafora boja o\u00a0vodu ako v\u00edzia potenci\u00e1lnej hrozby pre pre\u017eitie \u013eudstva. Preto dominantn\u00fdm sc\u00e9nografick\u00fdm elementom boli ve\u013ek\u00e9 plastov\u00e9 f\u013ea\u0161e, z\u00a0ktor\u00fdch bola poskladan\u00e1 javiskov\u00e1 kon\u0161trukcia (m\u00fary Korintu), pri\u010dom \u00fa\u010dinkuj\u00faci s\u00a0nimi nar\u00e1bali, niesli ich a\u00a0vypr\u00e1zd\u0148ovali je aj v\u00a0priestore cel\u00e9ho \u0161irok\u00e9ho javiska a\u00a0h\u013eadiska. Voda, ako nevyhnutn\u00e9 m\u00e9dium pre\u017eitia, sa vinula cel\u00fdm pr\u00edbehom. Menej diferencovan\u00e9 (v ak\u00fdchsi bizarne pestrofarebn\u00fdch priliehav\u00fdch kost\u00fdmoch) boli vojsk\u00e1 i\u00a0protagonisti antagonistick\u00fdch svetov. Sp\u00fa\u0161\u0165anie symbolizuj\u00facich tab\u00fa\u013e (\u017eivot a\u00a0smr\u0165) a\u00a0ma\u013eovan\u00fdch obrazov, spolu s\u00a0p\u00f4sobiv\u00fdmi zmenami farieb, boli \u010fal\u0161\u00edm \u0165a\u017eiskom r\u00e9\u017eie. Silnej\u0161ou str\u00e1nkou inscen\u00e1cie bolo vtiahnutie h\u013eadiska do akci\u00ed, z\u00a0ktor\u00fdch mnoh\u00e9, aj k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9, sa odohr\u00e1vali medzi publikom vo v\u0161etk\u00fdch priestoroch ar\u00e9ny. Takmer neust\u00e1le projektovan\u00e9 vide\u00e1 tie\u017e zn\u00e1zor\u0148ovali tok vody, podobne ako masov\u00e9 sc\u00e9ny vlniacich sa tane\u010dn\u00edkov. Pomerne ve\u013ek\u00fd priestor dostali aj viacjazy\u010dn\u00e9 projekcie textov Lorda Byrona. Ve\u013emi p\u00f4sobiv\u00fd bol z\u00e1ver opery so samovra\u017edou Pamyry a\u00a0zr\u00faten\u00edm stien z\u00a0plastov\u00fdch flia\u0161 z\u00e1rove\u0148 s\u00a0p\u00e1dom Mohameda. T\u00fdm sa naplnilo proroctvo Hi\u00e9rosa, postavy, ktor\u00e1 sa v\u00a0p\u00f4vodnom\u00a0<em>Maomettovi II<\/em>\u00a0nenach\u00e1dza.<\/p>\n<p>(\u010cl\u00e1nok vznikol pre www.operaplus.cz)<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p>Rossini Opera Festival, Pesaro, Taliansko<br \/>\n37. ro\u010dn\u00edk<br \/>\n10. \u2013 22. august 2017<br \/>\n<a href=\"http:\/\/www.rossinioperafestival.it\/\" target=\"_blank\" rel=\"noopener\">www.rossinioperafestival.it<\/a><\/p>\n<\/div>\n<div id=\"c333\">\n<div>\n<div>Z verejn\u00fdch zdrojov podporil Fond na podporu umenia<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>Rodisko Gioachina Rossiniho, pr\u00edmorsk\u00e9 dev\u00e4\u0165desiatp\u00e4\u0165tis\u00edcov\u00e9 Pesaro, po tridsiaty \u00f4smy raz [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":241,"featured_media":0,"comment_status":"open","ping_status":"open","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"categories":[115],"tags":[],"class_list":["post-4211","post","type-post","status-publish","format-standard","hentry","category-zahranicne-aktivity"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/4211","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/241"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=4211"}],"version-history":[{"count":1,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/4211\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":4212,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/posts\/4211\/revisions\/4212"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=4211"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcategories&post=4211"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Ftags&post=4211"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}