{"id":4203,"date":"2017-12-04T13:09:43","date_gmt":"2017-12-04T12:09:43","guid":{"rendered":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/?p=4203"},"modified":"2023-01-26T13:11:33","modified_gmt":"2023-01-26T12:11:33","slug":"hlboke-divadelne-korene-argentinskeho-humoru","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/monitoring.patlevic.sk\/?p=4203","title":{"rendered":"Hlbok\u00e9 divadeln\u00e9 korene argent\u00ednskeho humoru"},"content":{"rendered":"
\n

Argent\u00edna nemiluje v\u00e1\u0161nivo len svoju niekdaj\u0161iu prv\u00fa d\u00e1mu Evu Per\u00f3n \u010di svoju b\u00fdval\u00fa prezidentku, \u201ekr\u00e1\u013eovn\u00fa\u201c Cristinu, ale aj divadlo. To zist\u00edte ve\u013emi r\u00fdchlo zo spont\u00e1nnych reakci\u00ed publika, z\u00a0profesion\u00e1lneho majstrovstva mnoh\u00fdch \u00fa\u010dinkuj\u00facich, ale aj z intenz\u00edvnych deb\u00e1t divadeln\u00edkov. Pri\u00a0prech\u00e1dzkach po Buenos Aires je probl\u00e9m nenatrafi\u0165 na \u017eiadny divadeln\u00fd p\u00fata\u010d. A\u00a0m\u00f4\u017eete si skuto\u010dne vybra\u0165 \u2013 od honosn\u00e9ho Teatra Colon postaven\u00e9ho v\u00a0eklektickom \u0161t\u00fdle na za\u010diatku storo\u010dia na jednej z\u00a0hlavn\u00fdch dopravn\u00fdch tepien mesta, a\u017e po jednoduch\u00e9 alternat\u00edvne sc\u00e9ny v\u00a0menej honosn\u00fdch \u010dastiach. Stru\u010dne povedan\u00e9 \u2013 humor novej vlny argent\u00ednskeho filmu, ktor\u00fd oce\u0148uj\u00fa u\u017e filmov\u00ed div\u00e1ci po celom svete (vr\u00e1tane Slovenska, kde v klubovej distrib\u00facii absol\u00fatne zarezonovala argent\u00ednsko-\u0161panielska koproduk\u010dn\u00e1 sn\u00edmka\u00a0Divok\u00e9 historky<\/em>) m\u00e1 svoje hlbok\u00e9 divadeln\u00e9 korene.<\/p>\n

Inak, Evu Per\u00f3n nen\u00e1jdete len na magnetk\u00e1ch, na morb\u00eddne romantickom cintor\u00edne v\u00a0dobrej \u0161tvrti Recoleta \u010di v jej vlastnom\u00a0m\u00fazeu Evita, ale aj na bankovk\u00e1ch. Nie \u201ee\u0161te st\u00e1le\u201c, ale \u201enajnov\u0161ie aj\u201c , ke\u010f\u017ee sa v\u00a0hist\u00f3rii Argent\u00edny na\u0161li e\u0161te kontroverznej\u0161ie dobyvate\u013esk\u00e9 osobnosti, ktor\u00e9 bolo treba nevyhnutne nahradi\u0165 na ich stopesesovke. A\u00a0samozrejme, nech\u00fdba ani v divadle. Per\u00f3novej \u201etransverzia\u201c odv\u00e1\u017ene svieti na plag\u00e1te k\u00a0ned\u00e1vnej inscen\u00e1cii ich n\u00e1rodn\u00e9ho divadla\u00a0Teatro Cervantes – Teatro Nacional Argentino<\/a>\u00a0v\u00a0r\u00e1mci dvojprogramu\u00a0Eva Per\u00f3n \/ El homosexual o la dificultad de expresarse<\/em><\/a>\u00a0(Homosexu\u00e1l a\u00a0\u0165a\u017ekosti vyjadri\u0165 sa)<\/em>,\u00a0<\/em>ktor\u00e9 nap\u00edsal frankof\u00f3nny Argent\u00edn\u010dan, spisovate\u013e i vizu\u00e1lny umelec, jeden z\u00a0prv\u00fdch predstavite\u013eov gej hnutia, ktor\u00fd si hovoril jednoducho Copi.<\/p>\n

Grotowski st\u00e1le \u017eiv\u00fd<\/strong><\/p>\n

Na 17. ro\u010dn\u00edku festivalu\u00a0Experimenta Teatr<\/em>o v Rosariu, ktor\u00fd prebiehal v d\u0148och 7. \u2013 13. augusta 2017, sme sa spolo\u010dne s Vladislavou Fekete z\u00fa\u010dastnili na z\u00e1klade pozvania organiz\u00e1torov. Ide o medzin\u00e1rodn\u00e9 stretnutie experiment\u00e1lnych divadeln\u00fdch skup\u00edn. Hos\u0165uj\u00face divadlo El Rayo Misterioso m\u00e1 toti\u017e v dom\u00e1com prostred\u00ed poves\u0165 l\u00eddra alternat\u00edvnej sc\u00e9ny a u\u017e viac ako dve desa\u0165ro\u010dia pracuje pod umeleck\u00fdm veden\u00edm Alda Eli-Jatiba, ktor\u00e9ho re\u017eijn\u00fd pr\u00edstup je in\u0161pirovan\u00fd predov\u0161etk\u00fdm Mejercho\u013edovou biomechanikou. V\u00fdrazn\u00fd vplyv na formovanie s\u00faboru, ale aj spom\u00ednan\u00e9ho festivalu m\u00e1 aj hereck\u00e1 protagonistka s\u00faboru Mar\u00eda de los \u00c1ngeles Oliver.<\/p>\n

Rosario je z\u00a0poh\u013eadu turistov vn\u00edman\u00e9 sk\u00f4r ako pr\u00edjemne \u201emal\u00e9\u201c, len nie\u010do vy\u0161e mili\u00f3nov\u00e9 rodisko Che Guevaru. Kult\u00farny \u017eivot tejto region\u00e1lnej metropoly vzdialenej od Buenos Aires asi 4 hodiny cesty autobusom v\u0161ak nie je v\u00f4bec prehliadnute\u013en\u00fd. Tento rok sa festivalu alternat\u00edvneho divadla v Rosariu z\u00fa\u010dastnili skupiny a jednotlivci nielen z\u00a0Argent\u00edny \u010di zo susednej Braz\u00edlie, ale aj z Kanady, Chorv\u00e1tska \u010di \u0160panielska. \u00da\u010das\u0165 slovensk\u00fdch z\u00e1stupcov bola prv\u00fdm na\u0161\u00edm kontaktom s t\u00fdmto podujat\u00edm. Dom\u00e1ce divadlo so svojou\u00a0neopakovate\u013enou komornou atmosf\u00e9rou nach\u00e1dzaj\u00face sa na predmest\u00ed sa prezentovalo dvomi produkciami\u00a0Dionisos Aut<\/em>\u00a0a\u00a0El Fabuloso Mudo de la Tia Betty<\/em>. K\u00fdm prv\u00fd pr\u00edbeh vych\u00e1dzal z dion\u00fdzovsk\u00e9ho m\u00fdtu a venoval sa jeho r\u00f4znym \u2013 z\u00a0kres\u0165ansk\u00e9ho poh\u013eadu aj ve\u013emi odv\u00e1\u017enym \u2013 interpret\u00e1ci\u00e1m, druh\u00fd sa pok\u00fa\u0161al dosta\u0165 sa hlb\u0161ie do kolekt\u00edvneho podvedomia, v ktorom s\u00fa vra\u017edy a krutosti st\u00e1le pr\u00edtomn\u00e9 a\u017e po hranicu soci\u00e1lnej de\u0161trukcie. Obe predstavenia sa vyzna\u010dovali v\u00fdbornou pr\u00e1cou so svetlom, hudbou a rytmom, ktor\u00e1 dok\u00e1zala navodi\u0165 v\u00fdrazn\u00e9 divadeln\u00e9 atmosf\u00e9ry. Obdivuhodn\u00e1 bola aj pohybovou zdatnos\u0165ou hercov a siln\u00fdm duchom kolekt\u00edvnej pr\u00e1ce.<\/p>\n

Nadpriemern\u00fdm bol spomedzi festivalov\u00fdch produkci\u00ed aj v\u00fdkon piatich mlad\u00fdch tane\u010dn\u00edkov pod n\u00e1zvom\u00a0Cinco, ficcion f\u00edsica<\/em>, ktor\u00fd vych\u00e1dzal z fixovan\u00fdch improviz\u00e1ci\u00ed a\u00a0pracoval s\u00a0nimi nie nepodobn\u00fdm sp\u00f4sobom, ako n\u00e1\u0161 \u010disto mu\u017esk\u00fd tane\u010dn\u00fdch s\u00fabor Les SlovaKs. Hoci t\u00e9ma boja o\u00a0 z\u00edskavanie moci v r\u00e1mci skupiny, ktor\u00fa striedali momenty intimity a zdanliv\u00e9ho bezpe\u010dia, nebola a\u017e tak\u00e1 inovat\u00edvna, inscen\u00e1cii nech\u00fdbal\u00a0choreografick\u00fd vtip ani fyzick\u00e1 dispoz\u00edcia \u00fa\u010dinkuj\u00facich.<\/p>\n

Hereck\u00fdmi v\u00fdkonmi presved\u010dila aj skupina Cajamarca Teatro z Mendozy, ktor\u00e1 pozost\u00e1vala z pedag\u00f3gov tamoj\u0161ej hereckej \u0161koly, autentickej Marcely Montero a hrav\u00e9ho Guillerma Tronscosa. Hereck\u00e9 akcie sa odohr\u00e1vali doslovne medzi div\u00e1kmi, ktor\u00ed sedeli na stoli\u010dk\u00e1ch rovnomerne rozdelen\u00fdch po celej javiskovej ploche. V inscen\u00e1cii\u00a0Tiempo Compartido<\/em>\u00a0pripravenej re\u017eis\u00e9rom V\u00edctorom Arrojom sk\u00famali protagonisti hereck\u00e9 i \u013eudsk\u00e9 konvencie spr\u00e1vania sa. Inscen\u00e1tori si pom\u00e1hali textami zn\u00e1mych hier, ale aj improviz\u00e1ciami. Herecky ani inscena\u010dne nepresved\u010dila kanadsko-salvadorsk\u00e1 skupina Pacu Pereas The-A-Tro.<\/p>\n

Festival je zn\u00e1my t\u00fdm, \u017ee sa v r\u00e1mci neho organizuj\u00fa aj praktick\u00e9 workshopy pre divadeln\u00edkov s pou\u017eit\u00edm techniky, ktorou dom\u00e1ce divadlo pracuje a\u00a0s\u00a0ktor\u00fdmi pri\u0161lo Teatr Laboratorium Jerzyho Grotowsk\u00e9ho \u010di d\u00e1nske divadlo Odin Teatret. U\u017e tradi\u010dne sa po\u010das festivalu v\u00a0Rosariu kon\u00e1 aj ve\u013ea \u00a0stretnut\u00ed pre kritikov i\u00a0divadeln\u00fdch profesion\u00e1lov. V priestoroch divadla sa do neskor\u00fdch no\u010dn\u00fdch hod\u00edn konali diskusie nielen k jednotliv\u00fdm predstaveniam pod veden\u00edm sk\u00fasen\u00e9ho dom\u00e1ceho kritika Julia Cejasa, ale aj o v\u0161eobecnej\u0161\u00edm t\u00e9mach, ktor\u00fdmi \u017eije argent\u00ednske divadlo. Po\u010das d\u0148a sa uskuto\u010dnili aj prezent\u00e1cie vybran\u00fdch n\u00e1rodn\u00fdch divadeln\u00fdch sc\u00e9n (Talianska \u010di Chorv\u00e1tska), predstavenia odborn\u00fdch publik\u00e1ci\u00ed (Grotowski y Compan\u00eda<\/em>), stretnutia dramaturgov divadiel pod veden\u00edm Aldemara Ara\u00faja \u010di premietania filmov\u00fdch dokumentov (La Biomec\u00e1nica<\/em>).<\/p>\n

Vladislava Fekete sa svoj\u00edm pr\u00edspevkom akt\u00edvne z\u00fa\u010dastnila na stretnut\u00ed riadite\u013eov festivalov, ktor\u00e9 sa uskuto\u010dnilo v modernom centre CCPE. Prezentovala na \u0148om predov\u0161etk\u00fdm slovensk\u00fd festival Nov\u00e1 dr\u00e1ma\/New Drama. Ja som na stretnut\u00ed divadeln\u00fdch kritikov v\u00a0tej istej s\u00e1le predstavila projekt monitoringu divadla, na ktorom Slovensk\u00e9 centrum AICT pracuje u\u017e takmer desa\u0165 rokov. Z\u00e1rove\u0148 som sa zapojila do diskusie o v\u0161eobecn\u00fdch ot\u00e1zkach divadeln\u00e9ho \u017eivota, aj argent\u00ednski divadeln\u00edci sa s\u0165a\u017eovali na nedostatok kritickej reflexie produkci\u00ed men\u0161\u00edch divadiel nep\u00f4sobiacich v divadeln\u00fdch centr\u00e1ch, \u010di s\u00faborov stojacich mimo divadeln\u00e9ho mainstreamu, na nez\u00e1ujem komer\u010dn\u00fdch period\u00edk o recenzie nez\u00e1visl\u00fdch projektov, slab\u00e9 finan\u010dn\u00e9 ohodnotenie divadeln\u00edkov a podobne. Hovorilo sa v\u0161ak aj o potrebe zlep\u0161ovania vz\u0165ahov medzi divadelnou kritikou a praktick\u00fdmi divadeln\u00edkmi.<\/p>\n

Po nieko\u013ek\u00fdch d\u0148och str\u00e1ven\u00fdch na festivale v\u00a0Rosariu sme sa vr\u00e1tili do Buenos Aires. Toto mesto sa v sprievodcoch notoricky ozna\u010duje za Par\u00ed\u017e Ju\u017enej Ameriky, z\u00a0divadeln\u00e9ho h\u013eadiska je v\u0161ak sk\u00f4r ak\u00fdmsi New Yorkom. Pri st\u00e1nku, v\u00a0ktorom sa pred\u00e1vaj\u00fa divadeln\u00e9 l\u00edstky, je takmer v\u017edy ru\u0161no. V\u00a0tomto meste si vraj len po\u010das jedn\u00e9ho v\u00edkendu m\u00f4\u017eete vybra\u0165 z\u00a0ponuky pozost\u00e1vaj\u00facej okolo tristo r\u00f4znych titulov.<\/p>\n

Tamoj\u0161ou \u201ebroadway\u201c je Avenida Corrientes. Na budov\u00e1ch lemuj\u00facich ru\u0161n\u00fa obchodn\u00fa ulici si nem\u00f4\u017eete nev\u0161imn\u00fa\u0165 po\u010detn\u00e9 divadeln\u00e9 bilbordy, ktor\u00e9 volaj\u00fa pomerne agres\u00edvnym sp\u00f4sobom div\u00e1kov na neopakovate\u013en\u00e9 z\u00e1\u017eitky a t\u00fa\u00a0najlep\u0161iu z\u00e1bavu. Tej sa \u00fadajne do\u010dk\u00e1te pri kom\u00e9di\u00e1ch \u010di muzik\u00e1loch typu\u00a0Niekto to r\u00e1d hor\u00face<\/em>. Miestnou inov\u00e1ciou je, \u017ee tituly sa promuj\u00fa nielen cez hercov, ale aj poh\u013eadmi na rozosmiate publikum. V\u00a0jednej divadelnej budove sa skr\u00fdva \u010dasto aj nieko\u013eko s\u00e1l r\u00f4znych ve\u013ekost\u00ed, a\u00a0tak na plag\u00e1toch neprekvapia ani o\u00a0nie\u010do n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie tituly ako napr\u00edklad\u00a0Meno<\/em>\u00a0autorov Matthieua Delaporteho a Alexandra de La Patelli\u00e8rea, ktor\u00e9 u\u00a0n\u00e1s pon\u00faka \u0160t\u00fadio L+ S. Argent\u00edna je krajinou pris\u0165ahovalcov, samozrejme aj t\u00fdch zo Slovenska. Na\u0161inci sem za pr\u00e1cou prich\u00e1dzali nielen v\u00a0r\u00e1mci povojnovej vlny emigr\u00e1cie nacistick\u00fdch kolaborantov. Preto \u2013 ako n\u00e1m dom\u00e1ci vysvet\u013euj\u00fa \u2013 nemaj\u00fa probl\u00e9my ani s\u00a0prekladmi hier z\u00a0r\u00f4znych men\u0161inov\u00fdch jazykov. V\u00a0Argent\u00edne nikoho neprekvap\u00ed na plag\u00e1te titul zo vzdialenej\u00a0Eur\u00f3py. Divadlo zost\u00e1va popul\u00e1rne medzi \u013eu\u010fmi aj napriek \u2013 \u010di mo\u017eno pr\u00e1ve v\u010faka \u2013 \u0165a\u017ekej ekonomickej kr\u00edze, ktor\u00fa t\u00e1to krajina za\u017e\u00edva v\u00a0posledn\u00fdch desa\u0165ro\u010diach.<\/p>\n

\u201eBuenos Aires je pre \u0161panielsky hovoriace krajiny t\u00fdm, \u010d\u00edm je New York pre anglof\u00f3nne krajiny. Ak sa nejak\u00e1 hra presad\u00ed tu, preber\u00fa ju ve\u013emi skoro aj v \u0160panielsku \u010di v\u00a0in\u00fdch krajin\u00e1ch ju\u017enej Ameriky,\u201c tvrd\u00ed Nikolina Zidek, Chorv\u00e1tka so \u010desk\u00fdmi kore\u0148mi, prekladate\u013eka a\u00a0mana\u017e\u00e9rka, ktor\u00fa sme v\u00a0r\u00e1mci na\u0161ej cesty v\u00a0Buenos Aires vyh\u013eadali. \u017dije striedavo v\u00a0\u0160panielsku aj v\u00a0Argent\u00edne, dobre pozn\u00e1 obe divadeln\u00e9 kult\u00fary. Dozved\u00e1me sa, \u017ee sa jej v\u00a0tamoj\u0161om prostred\u00ed podarilo presadi\u0165 hne\u010f nieko\u013eko chorv\u00e1tskych hier, jej preklady vych\u00e1dzaj\u00fa aj kni\u017ene. Informovala n\u00e1s o mo\u017enostiach a v\u00fdzvach prezent\u00e1cie dramatikov z v\u00fdchodnej Eur\u00f3py v r\u00e1mci \u0161panielsky hovoriacich kraj\u00edn, predov\u0161etk\u00fdm na juhoamerickom kontinente.<\/p>\n

Divadeln\u00fd program sme si doplnili n\u00e1v\u0161tevou \u0161pecifick\u00e9ho predstavenia\u00a0Teatro x La Identidad<\/em>. Ide o projekt budovan\u00fd na b\u00e1ze dobrovo\u013en\u00e9ho zapojenia hercov, ale aj re\u017eis\u00e9rov, ktor\u00fd sa uskuto\u010d\u0148uje u\u017e od roku 2001, odkedy priniesol na sc\u00e9nu 41 nov\u00fdch hier v\u00a014 divadl\u00e1ch. Zapojili sa do\u0148 nielen za\u010d\u00ednaj\u00faci, ale aj etablovan\u00ed umelci. Je sponzorovan\u00fd miestnou skupinou zameranou na ochranu \u013eudsk\u00fdch pr\u00e1v s\u00a0n\u00e1zvom Abuelas de Plaza de Mayo. Tvoria ju doslovne star\u00e9 mamy takmer \u0161tyroch stov\u00e1k det\u00ed, ktor\u00e9 \u201ezmizli\u201c v rokoch 1976 \u2012 1983, ke\u010f v\u00a0Argent\u00edne vl\u00e1dol vojensk\u00fd re\u017eim. I\u0161lo preva\u017ene o\u00a0deti zabit\u00fdch odporcov re\u017eimu, ktor\u00e9 si \u201eadoptovali\u201c predstavitelia vl\u00e1dnych \u0161trukt\u00far tak, \u017ee ich p\u00f4vodn\u00e9 identity \u00faplne vymazali zo v\u0161etk\u00fdch dokladov a\u00a0vychov\u00e1vali ich ako vlastn\u00e9. A\u017e dnes sa mnoh\u00e9 z\u00a0t\u00fdchto det\u00ed op\u00e4\u0165 dost\u00e1vaj\u00fa do kontaktov so svojimi biologick\u00fdmi rodinami. Z\u00a0celkov\u00e9ho po\u010dtu sa nateraz podarilo identifikova\u0165 len nieko\u013eko desiatok z takto ukradnut\u00fdch det\u00ed, ke\u010f\u017ee sa na ileg\u00e1lnych adopci\u00e1ch podie\u013eali aj vtedaj\u0161\u00ed vrcholn\u00ed predstavitelia krajiny, ktor\u00ed mali pr\u00edstup k\u00a0\u0161t\u00e1tnej administrat\u00edve. Dnes preto pri identifik\u00e1cii pom\u00e1haj\u00fa sk\u00f4r genetick\u00e9 banky, ako pred rokmi sfal\u0161ovan\u00e9 doklady. Ofici\u00e1lne \u0161tatistiky hovoria\u00a0celkovo o deviatich tis\u00edcoch n\u00e1silne odvle\u010den\u00fdch \u013eud\u00ed po\u010das cel\u00e9ho obdobia diktat\u00fary, nez\u00e1visl\u00e9 organiz\u00e1cie v\u0161ak tvrdia, \u017ee tento po\u010det je ove\u013ea vy\u0161\u0161\u00ed, \u0161plhal sa mo\u017eno a\u017e k tridsiatke tis\u00edc obet\u00ed.<\/p>\n

Cel\u00fd projekt za\u010dal popularitou inscen\u00e1cie\u00a0A prop\u00f3sito de la duda,<\/em>\u00a0ktor\u00fd hovoril o\u00a0identite mlad\u00fdch \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa narodili disidentom v\u00a0tajn\u00fdch centr\u00e1ch mu\u010denia. Paradoxom je, \u017ee boli \u201evychov\u00e1van\u00ed\u201c rodinami vysok\u00fdch gener\u00e1lov, ktor\u00e9 sa priamo \u010di nepriamo podie\u013eali na vra\u017ed\u00e1ch ich vlastn\u00fdch rodi\u010dov. Hry teda vypovedaj\u00fa o\u00a0gener\u00e1cii det\u00ed, ktor\u00e9 dodnes zn\u00e1\u0161aj\u00fa n\u00e1sledky \u010dinov, ktor\u00e9 sa udiali pred desiatkami rokov. Bojovn\u00edci za \u013eudsk\u00e9 pr\u00e1va v\u00a0tejto krajine vyu\u017e\u00edvaj\u00fa nielen mas\u00edvne kampane a\u00a0divadlo, ale napr\u00edklad aj filmy, vr\u00e1tane filmu\u00a0The Official Story\u00a0<\/em>(Ofici\u00e1lna verzia), ktor\u00fd vyhral Oscara za najlep\u0161\u00ed zahrani\u010dn\u00fd film v roku 1985.<\/p>\n

Inscen\u00e1cia, ktor\u00fa sme videli, bola z\u00a0poh\u013eadu n\u00e1\u0161ho divadeln\u00e9ho kontextu v\u00a0mnohom \u0161pecifick\u00e1. L\u00edstky sa s\u00edce rozd\u00e1vali zadarmo, ale bolo si kv\u00f4li nim potrebn\u00e9 vyst\u00e1\u0165 nieko\u013ekohodinov\u00fd rad na ru\u0161nej ulici. Obecenstvo bolo ve\u013emi r\u00f4znorod\u00e9 \u2013 od babi\u010diek, ktor\u00e9 si e\u0161te diktat\u00faru pam\u00e4tali a\u00a0na z\u00e1ver v\u00e1\u0161nivo postoja\u010dky tlieskali \u2013 a\u017e po mali\u010dk\u00e9 deti, ktor\u00e9 si matky nev\u00e1hali so sebou na toto predstavenie vzia\u0165 vzh\u013eadom na ist\u00fdm sp\u00f4sobom komunitn\u00fd charakter podujatia. Za\u010diatok predstavenia bol na dom\u00e1ce pomery ve\u013emi skor\u00fd, d\u00f4vodom je, \u017ee sa takto mohli do\u0148 zapoji\u0165 aj v\u0161eobecne zn\u00e1mi herci, ktor\u00ed nesk\u00f4r ve\u010der u\u017e bud\u00fa st\u00e1\u0165 na niektorej z\u00a0po\u010detn\u00fdch komer\u010dn\u00fdch sc\u00e9n. V\u00a0tomto konkr\u00e9tnom predstaven\u00ed ne\u0161lo o\u00a0prerozpr\u00e1vanie pr\u00edbehov \u00fanosov, ale o\u00a0s\u00e9riu kr\u00e1tkych monodr\u00e1m, v\u00a0ktor\u00fdch prezentovali r\u00f4zne vrstvy spolo\u010dnosti od futbalov\u00e9ho rozhodcu cez prostit\u00fatky z\u00a0ulice a\u017e po d\u00e1mu z\u00a0vy\u0161\u0161ej spolo\u010dnosti. V\u00fdstupy sa vyzna\u010dovali jasnou dramaturgickou \u0161trukt\u00farou a\u00a0vypointovan\u00fdm herectvom, ktor\u00e9 obecenstvo nezab\u00fadalo oce\u0148ova\u0165 vr\u00facnym smiechom a\u00a0potleskom.<\/p>\n

T\u00e9ma cel\u00e9ho projektu sa v\u0161ak pripom\u00ednala po skon\u010den\u00ed ka\u017edej \u010dasti, a to osobnou podporou projektu zo strany jednotliv\u00fdch hereck\u00fdch osobnost\u00ed. Na z\u00e1ver sa div\u00e1kom prihovoril aj mu\u017e, ktor\u00fd bol jedn\u00fdm z\u00a0unesen\u00fdch det\u00ed, a v\u00a0kr\u00e1tkosti prerozpr\u00e1val svoj pr\u00edbeh. Emocionalita, ale aj spolo\u010densk\u00e1 z\u00e1va\u017enos\u0165 produkcie by mohli by\u0165 v\u00fdzvou aj pre na\u0161ich divadeln\u00edkov.<\/p>\n

N\u00e1v\u0161teva divadelnej Argent\u00edny bola zaraden\u00e1 do\u00a0pl\u00e1nu zahrani\u010dn\u00fdch mobil\u00edt Slovensk\u00e9ho centra AICT, ktor\u00e9 z\u00edskali podporu z grantu podan\u00e9ho na Fond na podporu umenia v\u00a0roku 2017.<\/p>\n

Experimenta Teatro,\u00a0Encuentro Nacional e Internacional de Grupos, Rosario, Argent\u00edna
\n17. ro\u010dn\u00edk
\n7. \u2013 13. august 2017<\/p>\n<\/div>\n

\n
\n
Z verejn\u00fdch zdrojov podporil Fond na podporu umenia<\/div>\n

<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div><\/div>