(function(i,s,o,g,r,a,m){i['GoogleAnalyticsObject']=r;i[r]=i[r]||function(){ (i[r].q=i[r].q||[]).push(arguments)},i[r].l=1*new Date();a=s.createElement(o), m=s.getElementsByTagName(o)[0];a.async=1;a.data-privacy-src=g;m.parentNode.insertBefore(a,m) })(window,document,'script','//www.google-analytics.com/analytics.js','ga'); ga('create', 'UA-58937473-2', 'auto'); ga('send', 'pageview');
Slovenské centrum AICT: Slovenské centrum AICT logo
Monitoring teatrologickej literatury logo
Názov knihyGREEN DRĀMA. Atlas divadelných hier
Vydavateľstvo
Rok vydania

GREEN DRĀMA. Atlas divadelných hier

Zborník divadelných hier rovnomenného projektu Divadelného ústavu v Bratislave

Edícia Slovenská dráma

1. vydanie

Koordinátorka projektu GREEN DRĀMA: Lenka Čepková

Dramaturgia: Andrea Domeová, Vladislava Fekete, Miriam Kičiňová

Autori: Pavol Weiss, Adriana Krúpová, Dušan Vicen, Uršuľa Kovalyk, Miklós

Forgács, Dodo Gombár, Peter Janků, Gabriela Alexová, Kamil Žiška, Marek Godovič, Slavka

Civáňová, Jana Micenková, Dušan Poliščák, Tomáš Procházka, Samuel Chovanec

Ilustrácie: Mirka Rudášová (Rudá sova)

Grafický dizajn a zalomenie: Martin Mistrík (zelenaluka.sk)

Zodpovedný redaktor: Matej Synak

Jazyková redakcia: Hana Rafčíková, Vladimíra Kašíková, Martina Ulmanová

Vedúca redaktorka: Andrea Dömeová

Vydal: Divadelný ústav, Bratislava, 2020, 590 s.

ISBN 978-80-8190-073-0

 

 

Na jeseň 2018 vyhlásil Divadelný ústav výzvu GREEN DRĀMA, zameranú na vznik nových, pôvodných divadelných textov, zaoberajúcich sa environmentálnymi a ekologickými témami. Zámerom projektu bolo vytvoriť tematickú platformu (nielen) pre slovenské divadlá s ambíciou možného perspektívneho inscenovania.

Projekt GREEN DRĀMA bol určený pre profesionálnych autorov a autorky, ktorí mali napísať nielen divadelnú hru, neskôr publikovanú v zborníku, ale aj sa zúčastňovali na dramaturgických stretnutiach, workshopoch, prednáškach či iných aktivitách organizovaných Divadelným ústavom v spolupráci s odborníkmi z danej oblasti. Desať dramatikov a päť dramatičiek spolupracovalo s dramaturgičkami Andreou Domeovou, Vladislavou Fekete a Miriam Kičiňovou a odborným konzultantom projektu Milom Juránim. Prvotné podoby námetov vznikajúcich hier boli prezentované v máji 2019 na festivale Nová dráma/New Drama. Konečný výsledok v podobe takmer 600 stranovej publikácie, resp. atlasu, sa k čitateľom dostal na jeseň 2020.

Kniha v tvrdej väzbe v priliehavom ľanovom obale dáva tušiť, že jej obsah bude zodpovedať zámeru projektu – upozorniť na problémy v ekológii a upriamiť na ne pozornosť potenciálnych divadelníkov, ale i čitateľov a prípadných divákov. Veď už len samotný fyzický dotyk s knihou je prvotným krokom k naladeniu sa na túto „prírodnú vlnu“, rovnako ako aj jej trojfarebný, čierno-bielo-zelený vizuál. Prehľadná, logická kompozícia publikácie a len veľmi ojedinelé pochybenia jazykovej redakcie, narátali by sme ich na prstoch jednej ruky, sú pozitívnou vizitkou vydavateľa.

Úvodné slovo Mila Jurániho uvádza čitateľa do problematiky ekodrámy vo svete i u nás, hovorí o relatívne úspešnom uvádzaní hier s touto kritickou tematikou v posledných rokoch. Napokon vyslovuje nádej, že uvedené texty v publikácii oslovia a inšpirujú divadelníkov u nás i v zahraničí (Divadelný ústav pripravuje aj anglickú verziu knihy, ktorá bude k dispozícii v online podobe).

Jednotlivé dramatické texty vždy uvádzajú jemné floristické ilustrácie Mirky Rudášovej a čiernobiele fotografie od samotných dramatikov a dramatičiek, ktoré vystihujú a podčiarkujú motív ich tvorby, napr. D. Vicen vizualizuje jednu z kľúčových scén svojho textu ako selfie s igelitkou na hlave, „Pasenie husí“ od P. Weissa ako takmer žánrový obrázok prírodného ideálu, „Tigmonastia“ U. Kovalyk zobrazuje schátranú lavičku pri múre v zanedbanej časti mesta s betónom prerastajúcim zeleňou, „Do ľudskej kože uväznení v Central parku“ D. Gombára ukazuje dva takmer figuratívne stromy alebo „Green love“ G. Alexovej je detail listu so štruktúrou srdca a pokračovať by sa dalo ďalej. Autorov a autorky pred každou hrou predstaví ich krátky profil, v ktorom sa dozvieme základné informácie z ich profesionálneho života s prihliadnutím na divadelný, resp. literárny kontext. Nasleduje krátka anketa, ktorá všetkým kladie rovnaké tri otázky. „Aký je váš vzťah k téme ekológie, environmentalistiky? Ako vy sami prispievate k tomu, aby sme žili ekologickejšie?“, a napokon „Aké sú vaše prognózy do budúcnosti? Zlepší sa to alebo pomaly smerujeme k záhube?“. Je zaujímavé sledovať odpovede, ktoré sú presne také rozdielne a (ne)očakávané, ako samotní respondenti a respondentky, pričom aj ich odpovede by mohli byť východiskovým materiálom na napísanie ďalšieho, pomyselne šestnásteho textu atlasu divadelných hier.

Pavol Weiss: Stručná história spaľovní. Skupina hercov v krátkych výstupoch putuje historickými míľnikmi a reaguje na ekologické témy. Po každom výstupe nastupuje ekoreklama. Príbeh drámy prechádza spaľovňami, pálením, upaľovaním, kremáciami v histórii ľudstva. Dotýka sa i otázok spojených s prírodnými živlami a, samozrejme, s človekom. Ľudí Weiss vo svojej hre vníma dvojako, buď ako hýbateľov sveta alebo ako štatistov. Autor nastoľuje otázky viery nielen v náboženskom, ale aj ekologickom kontexte. Z tejto koláže textov vyplýva napokon memento pre človeka, ktorý sa nevie poučiť z dejín…

Adriana Krúpová: Studňa. Komorná fraška je zasadená do obdobia globálnej ekologickej kataklizmy, v ktorom sa odohráva boj obyvateľov zeme o vodu. Štvorčlenná rodina pod svojím domom tají studňu s nekontaminovanou vodou a pred „rebelmi“ sa ukryje do starého protiatómového krytu pod domom a tam (ne)dobrovoľne prežíva niekoľko rokov, aby prežila nielen ekologickú, ale i migračnú krízu. Ich útek sa mení na nedobrovoľnú izoláciu od vonkajšieho sveta. Voda v studni je napokon rovnako kontaminovaná a po zmene DNA členov rodiny sa z nich stanú objekty výskumu tých „hore“. Príbeh nie je novátorský, avšak jeho potenciál sa ukrýva vo vtipných dialógoch a absurdných situáciách.

Dušan Vicen: Ďakujeme, že neplodíte. Politicko-aktivisticko-apokalyptická tragikomédia hovorí o skorumpovanom systéme ekologickej loby, o pseudoaktivistoch i o tom, ako nás naše kroky z minulosti doženú. Ale aj o túžbe po skutočnej láske a materstve, ktoré sa však dokáže napokon pretransformovať do inej energie. Vicen pracuje s materiálom človeka „prírodného“, teda ekologicky zmýšľajúceho a v tomto smere i aktívneho, a človeka „domáceho“, spokojného s možnosťami, ktoré mu zabezpečujú pohodlný, nekonfliktný spôsob života, a túto dichotómiu očakávane kreuje do bizarných situácií.

Uršuľa Kovalyk: Súkromná vojna socky T.Komorná tragikomédia hovorí šťavnatým, expresívnym jazykom o výrube parku v centre mesta a o tom, aké reakcie tento akt vzbudzuje u zainteresovaných ľudí. Výrub parku je ale len zástupným problémom autorky, ktorá skôr nastoľuje otázky súvisiace so spoločenskými, rodovými a vzťahovými stereotypmi, ako aj otázky vzťahujúce sa k ľuďom na okraji spoločnosti a k sociálnej problematike. Paradoxne, ale príznačne pre autorku, morálne „čistejšími“ sú práve tí, ktorí sú pre spoločnosť nevyhovujúci.

Miklós Forgács: Vizičlovek. Takmer shakespearovsky poetické blúznenie o poipeľských poverách, očami živočíchov, bájnych bytostí, ako aj robotníkov z danej oblasti, ktorí hľadajú rieku – matku (prírodu alebo prapodstatu) a pravého Vizičloveka, teda toho, kto vyrieši všetky problémy a nastolí nové smerovanie sveta.

Dodo Gombár: V reči stromu. Komorne ladený poetický príbeh o vzťahu stromu a človeka. Krásna spoveď jablone, pozorovateľky jednotlivých etáp života človeka od narodenia až po starobu a skon, resp. niekoľkých generácií jednej rodiny. Autor prostredníctvom relatívne objektívneho pozorovateľa hovorí o potrebe spomienok, ktoré sa nie vždy dokážu vhodne implementovať do novej životnej situácie chlapca – muža a politika. Egoizmus vedie k (ne)vyhnutnej smrti.

Peter Janků: Zlatá horúčka. Text hry je zameraný na problematiku ťažobnej loby v malebnom prostredí stredoslovenského mesta Kremnica a vychádza aj z reálnych skúseností autora, novinára, publicistu. Poukazuje aj na politické zákulisie lobistických skupín a manipulácie s masami. Na príklade rumunskej skúsenosti s ťažobnými spoločnosťami apeluje na cit pre prírodu, zachovanie ekologickej rovnováhy bez ohľadu na finančnú stratu…

Gabriela Alexová: Nič proti dvojnohým. Láskavo štipľavý a vtipný text o hľadaní vlastných koreňov. Novodobí Adam a Eva, žijúci v ére kontrolovanej všemocným systémom, chcú stráviť tri dobrodružné dni v lese. Netušia, kam až siaha systém a akým spôsobom môže zasiahnuť do ich (ne)slobodných životov. V lese sa ich ujme rodinka stromov, ktorá z nich cíti prapôvodnú človečinu. Adam a Eva sa postupne stávajú súčasťou lesného systému a unikajú pred kontrolným systémom do hlbokého lesa…

Kamil Žiška: Upgrade Jules Verne. Groteskná alúzia na Verneho cestu okolo sveta za 80 dní, kde postavy využívajú časové skoky, vymoženosti súčasnosti, princípy absurdity a žánru sci-fi, a zároveň sú svedkami ekologických katastrof. Do deja vstupujú postavy z románov, skutočného i vymysleného sveta. Cesta okolo sveta, aký poznáme my, už nie je možná. Nádej ale ostáva posledná…

Slávka Civáňová: Obrázky z hôr. Hra pre mládež, v ktorej sú použité motívy z rovnomennej prózy Antona Bieleka, rozpráva o ničení krajiny a o tom, aký postoj k tejto situácii možno zaujať. Hlavnou postavou je Silvester, žiak siedmej triedy, ktorý sa musí konfrontovať s oficiálnymi tézami autorít (škola, ministerstvo, polícia…) a súkromným presvedčením otca, horára, ekologického aktivistu, ktorý mu ukazuje prírodu v plnej kráse a porozumení. Hra, mimochodom, ako jediná z celej zbierky výsostne určená pre žiakov základných škôl, kultivuje poznanie detí. Hovorí o tom, aké je dôležité stáť si za svojím presvedčením a nájsť v sebe i silu vzoprieť sa voči silnejšiemu protivníkovi, v tomto prípade ťažobnej drevárskej spoločnosti. Inšpirácia Gretou Thunberg a jemná tézovitosť je v službách cieľovej skupiny a tento text sa výborne hodí na environmentálnu výchovu.

Jana Micenková: Mindfuck. Bizarná tragikomédia o zázračnom zvieratku, ktoré dokáže vyliečiť všetky choroby sveta. Má to ale háčik, na vlastné prežitie potrebuje špeciálnu pôdu z istej oblasti v Petržalke. Malá skupina aktivistov zostavená z panoptika spodiny spoločnosti ale nedokáže splniť svoju misiu. Na povrch vždy vypláva egoizmus, snaha o seba presadenie, neschopnosť uvažovať v duchu väčšieho dobra. Zvraty v deji, zdanlivo chaotické konanie postáv a netradičné dôsledky ich činov sú prekvapujúcim osviežením textu.

Dušan Poliščák: Tichý hlas. Príbeh z Hornej Nitry rozpráva o nutnosti zavrieť tamojšie bane spôsobujúce vážne pľúcne ochorenia v populácii. Do mesta prichádza úradník, ktorému sa ale ľudia zvyknutí na podvody, klamstvá a manipuláciu vyhýbajú, prichádza na rad podplácanie, konšpirácie, zastrašovanie a napokon logické vyústenie – neschopnosť komunity prijať zmenu. Stav udržiavania statusu quo alebo inak stagnácie je považovaný za prijateľnejšie východisko ako neistá zmena… Text hry je aktuálnou, ale aj univerzálnou výpoveďou o slovenskej mentalite naprieč generáciami.

Tomáš Procházka: Posledná alebo I want you to panic. Pohybovo-scénická skladačka o konci sveta, ktorú sprostredkuje fatálne megapredstavenie zostavené zo sekvencií nastoľujúcich nástojčivé otázky života, viery, snov, priorít, morálky, nezvratnosti ekologických zmien, smrti… Autor pracuje s anglickým jazykom celkom prirodzene a očakáva, že čitateľ, resp. divák bude rozumieť, prípadne počíta s prekladom pri inscenovaní. Globalizácia, nevyhnutnosť istých krokov vedie k nevyhnutným dôsledkom… Tento text chce byť na jednej strane východiskom k možnému inscenovaniu, no na druhej strane je takmer režijnou knihou predpokladajúcou aspoň čiastočné rešpektovanie autorských poznámok.

Samuel Chovanec: Poetic science. Text hry je postavený na monológoch dvoch postáv, ktoré sa snažia sprostredkovať etické hodnoty, zaručené „pravdy“ o viere a histórii cez fiktívne obrazy, vyfabulované príbehy a takmer kubistické hry s informáciami. Je to taká (pseudo)filozofická exhibícia a pokus o intelektuálne očarenie čitateľa, resp. diváka.

Publikáciu uzatvárajú miniprofily dramaturgičiek spolupracujúcich na projekte GREEN DRĀMA.

Atlas divadelných hier GREEN DRĀMAje nevšedným čítaním a výborným odrazovým mostíkom pre široké spektrum čitateľov, ale i milovníkov divadelného umenia k znovuobjaveniu slovenskej knižnej drámy, ktorá je východiskom nielen k poznávaniu štýlu autorov, žánrov a spôsobov tvorby, ale aj k poznávaniu vlastných priorít vo vzťahu k dramatickému umeniu. Je zaujímavé sledovať tento ďalší výsledok tvorivej práce Divadelného ústavu s dramatickými textami, ktorý ale, paradoxne, ukázal nielen na tematický a autorský potenciál, ale aj na viaceré slabšie miesta slovenskej dramatickej spisby: tézovistosť, tematickú uzavretosť či nevyváženosť textov. Avšak v tejto dobe, ktorá nepraje skutočnému divadelnému zážitku, je GREEN DRĀMAalternatívou ako prežiť, dajme tomu, pätnásť divadelných predstavení vo vlastnej fantázii a ešte k tomu sa dotknúť a zamyslieť sa nad skutočne desivými dôsledkami klimatických zmien a nášho vzťahu k prírode a ekológii. Zborník alebo Atlas divadelných hier GREEN DRĀMAje ďalším významným krokom k potvrdeniu kvality a konkurencieschopnosti súčasnej slovenskej dramatickej spisby.

Od Uverejnené: 8. septembra 2021Kategórie: Recenzie / Monitoring teatrologickej literatúry

Recenzentka: Hana Rodová

Hana Rodová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra a estetika na Prešovskej univerzite v Prešove. V rokoch 1999–2001 publikovala recenzie v časopise Javisko. Bola účastníčkou a neskôr lektorkou viacerých divadelných dielní a workshopov, príležitostne sa venuje divadelnej dramaturgii. Od roku 2009 spolupracuje na projekte Monitoringu divadiel na Slovensku. Od roku 2001 pôsobí ako redaktorka, dramaturgička a režisérka v Slovenskom rozhlase.

Posledné rezencie

Zanechajte komentár

Go to Top