Recenzie / Monitoring teatrologickej literatúry

Pamäť dejín je – doslovne – závislá na tom, ako sa píšu... A píšu sa vždy veľmi ťažko. Či už je človek priamym svedkom udalostí, ktoré opisuje, alebo nie... Byť priamym svedkom totiž – okrem iného – znamená, že vystavujeme svoju individuálnu pamäť ostrej kritike ďalších priamych svedkov opisovanej udalosti. Peter Karvaš bol často priamym svedkom udalostí (i v mikrosvete obyčajných ľudí), ktoré opisoval či už v prozaickej, alebo dramatickej tvorbe, ale bol hlavne svedkom doby, ktorú sa snažil zachytiť svojou umeleckou tvorbou.

Kniha v tvrdej väzbe v priliehavom ľanovom obale dáva tušiť, že jej obsah bude zodpovedať zámeru projektu – upozorniť na problémy v ekológii a upriamiť na ne pozornosť potenciálnych divadelníkov, ale i čitateľov a prípadných divákov. Veď už len samotný fyzický dotyk s knihou je prvotným krokom k naladeniu sa na túto „prírodnú vlnu“, rovnako ako aj jej trojfarebný, čierno-bielo-zelený vizuál. Prehľadná, logická kompozícia publikácie a len veľmi ojedinelé pochybenia jazykovej redakcie, narátali by sme ich na prstoch jednej ruky, sú pozitívnou vizitkou vydavateľa.

Pri pohľade na objemnú publikáciu, ktorá má úctyhodných 855 strán, čitateľ (užívateľ) môže prejaviť údiv a obdiv, ale zároveň môže položiť otázku, prečo taká objemná publikácia nevyšla v dvoch zväzkoch. Vzápätí si aj odpovie – preto, lebo by to bolo drahšie. A napokon, dnešný čitateľ sa už ničomu nečuduje, je spokojný, že kniha uzrela svetlo sveta. Viacerí autori sa odhodlali spracovať obrovský materiál, ktorý čakal na tento úkon už dlhé roky. Do autorského kolektívu sa zapojili nielen divadelní historici, ale aj dramaturgovia, režiséri, herci, výtvarníci i hudobníci, takže vznikol komplexný pohľad na vývin bábkového divadla.